čudné hady chrumkavého cesta, raz tenké ako ženské prsty, inokedy hrubé ako laná. Niektoré hnedasté a riadne vypražené, iné ružovučké, akoby sa pýrili. Všetko záleží od dotyčného predajcu či majiteľa kaviarne, v ktorej sa podávajú nezriedka už od siedmej, keď sa do mesta oprie letné slnko a od mora vanie čerstvý ranný vánok. Churro je taký španielsky a portugalský croissant, ktorý sa podáva k rannej káve alebo rovno k šálke poriadnej čokolády, v Mexiku dokonca k miske kukuričnej kaše. Samozrejme, churros dostať v uliciach pokojne aj celý deň, pretože ich chuť je taká návyková, že zopár pocukrovaných hadov na raňajky jednoducho nikomu v tom sparnom počasí stačiť nebude.
Mozog sa v tom teple vie rýchlo zavariť a na to, aby začal pracovať aspoň v nejakom tom provizórnom režime jednoducho potrebuje riadnu dávku cukru. Churros je mimoriadne obľúbené a za svoju slávu vďačí aj tomu, že jeho príprava je až hriešne jednoduchá. Cesto totiž netreba miesiť do zbláznenia, ani bohvieako vymeriavať a vážiť. Ide v podstate o obyčajnú zmes, ktorú niekto používa dajme tomu na obaľovanie: múka, voda, štipka soli. Trik spočíva v tom, že ho pretlačíme cez cukrárske vrecúško do rozpáleného oleja a vypražíme tak, že na povrchu je chrumkavé a vnútri vláčne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.