gurmánstvo francúzskeho diktátora a dobyvateľa je dobre živenou legendou. Napoleon si totiž na stravu až tak nepotrpel a už vôbec sa o ňom nedá hovoriť ako o gurmánovi, aspoň nie v takom zmysle, ako toto pomenovanie prisudzujeme skladateľovi Rossinimu, vojvodcovi Luculovi či herečke Eleonore Duseovej. 

Poväčšine jedol v chvate a veľmi jednoduché jedlá. Jeho kuchári museli byť z neho nešťastní, veď ich napokon za deväť rokov vystriedal desať. Bol mimoriadne vyberavý, najmä čo sa týka chleba, no v ostatných chodoch išlo o nepopierateľnú nudu. Veď posúďte: najradšej zo všetkého mal jednoduchú zemiakovú polievku a varenú hovädzinu.