s ryžou má každý svoje skúsenosti a nie vždy sú dobré. Niekedy sa z čudného dôvodu rozvarí, aj keď sme dodržali overený postup, inokedy na ňu sekundu zabudneme a už je oheň na streche. Málokedy sú s ňou všetci spokojní. Milióny amatérskych kuchárov hľadajú zaručený recept, jeden-jediný overený trik, ako pripraviť ryžu tak, aby vyšla vždy a všade. Síce tušia, že sa to asi nedá, pretože stačí zmeniť typ varnej dosky či len rozmer hrnca a už je všetko inak, no aj tak sa nevzdávajú a čakajú na zázrak. 

No a potom je tu tahdig. Príprava ryže, ktorá sa s tým vôbec nepára: pointa je totiž v tom, že musí zámerne trochu prihorieť, aby sa docielila tá správna farba a najmä chuť. Samozrejme, nie je to tak, že na tahdig jednoducho zabudneme, kdežeby! Na takéto veci je perzská kuchyňa, jedna z najstarších vôbec, príliš rafinovaná. No ako upokojujúci moment pre ryžových neurotikov je to na nezaplatenie.