Leží pred nami. Oranžovozlatý, po krajoch mu prevísajú vypražené bublinky a akoby háčkované ornamenty. Máme pocit, že na tom tanieri dýcha. Zahryzneme. Povrch chrumkavý a vnútri hebko, hebučko až nás z toho zanáša. Bundáš, francúzsky toast, chlieb vo vajíčku.

Už dlho ma fascinujú nápisy na prešovských sídliskových stenách. Tie, ktorými chcel autor odovzdať civilizácii naliehavý odkaz, lebo… prečo vlastne? Čo prinúti človeka, aby zobral do ruky sprej a napísal na stenu niečo tak bizarné, ako je Chľeba do ustoch?

Myslíte si, že mráz a sneh, ktorý k nám v týchto dňoch dorazil, je naozaj zlý? Potom si vypočujte ako prežiť teploty pod -50 stupňov na Sibíri.

Autorku cyklu a dokumentaristku Olgu Špátovú vždy rozčúli, keď niekto vyhlási, že pestúni si deti berú pre peniaze. Zarobiť sa podľa nej dá aj jednoduchšie a hlavnou motiváciou ľudí pre pestúnstvo je snaha pomôcť a naplniť svoje biologické túžby.

Počuli ste o zdieľanej ekonomike? Pozreli sme sa na to, aké výzvy pre mesto a jeho obyvateľov prinášajú služby ako Airbnb a Uber.

TREBA SA INŠPIROVAŤ filmami o lese • TREBA OCHUTNAŤ Komunity • TREBA PRICHUTIŤ hudbu a tanec horčicou • TREBA SA POZERAŤ V TELKE: Country na blízkom východe

„Bavíme se s dětmi o tom, že jsme všichni lidé.... Dítě: I babička? Já: Samozřejmě. Dítě: To se mi nezdá.“ 

Filmár a ochranár Erik Baláž dostal pred týždňom Bielu vranu za dlhodobú prácu na ochrane prírody. On nepovažuje za úspech žiadne ocenenia, ale to, čo sa podarilo urobiť v Tichej a Kôprovej doline a to,že ľudia chcú o lese konečne diskutovať.

Mal som dvanásť a chodil som do ľudovej školy umenia na klarinet. Nebavilo ma to – celý červený tlačiť na náustok, aby tá čierna rúra zapišťala – ale chodil som tam rád. Cesta totiž viedla okolo stánku s hranolčekmi.

Trabant nemá žiadne jazdné vlastnosti, je ako zvieratko, neposlušný a roztomilý, hovorí cestovateľ Dan Přibáň, ktorý trabantom prešiel takmer celý svet. Dodáva, že trabant bol vo svojej dobe úžasný kus techniky.