Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posvätné korenie z Levanty

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Našinec sa s ním už určite už stretol. Prinajmenšom na dovolenke v Egypte či vo východnom Stredomorí. Cítil ho skoro všade: v pečive či na dusenom mäse. Niektorí si zas v obchodoch s orientálnymi pochúťkami všimli syrové guľôčky obalené čudným korením za´atar.

Posvätné korenie z Levanty

je najdôležitejšou koreninovou zmesou Blízkeho východu, presnejšie oblasti východného Turecka, Libanonu, Jordánska, Palestíny a severného Egypta, ktorá sa volá Levanta. Pôvod korenia je záhadou a hoci máme o ňom prvé zmienky až z dvanásteho storočia nášho letopočtu, podľa odborníkov jeho história siaha až ďaleko k časom, keď sa písal Starý zákon. Práve tam totiž nachádzame zmienky o najdôležitejšej bylinke, ktorá udáva za´ataru hlavný tón: ide o špeciálny druh divokého tymiánu thymbra spicata, ktorému už v knihe Dávidovej hovorili Židia ezov a Samaritáni za´atar. 

Problém však je, že dnes sa význam tohto slova pohol: slovíčkom za´atar sa zrazu pomenúva vždy iná rastlinka, zhodou okolností tá, ktorá má nádherné oreganové alebo tymianové lístky a rastie na okolí. Podaktorí tak pomenúvajú divoké oregano, iní zas saturejku či dokonca zimný majorán alebo európsky yzop. Podľa všetkého však v tých najstarších časoch, keď sa za´atarom napríklad balzamoval Tutanchamón a kvietok volali saem, šlo určite o divoký tymián, ktorý môžeme dnes nájsť najmä na úbočiach Libanonu a Jordánska.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite