v Ázii na daikon narazíme skoro všade. Vo Vietname ho nakladajú na spôsob kimči a podávajú ako skromnú, ukrutne pikantnú prílohu, v Kórei ho pridávajú na záver do polievok a v Číne je zas súčasťou šalátov k výdatnému mäsu. Najväčšej slávy sa však daikon, táto elegantná a hutná reďkev, dočkal v Japonsku. Na kontinente, v juhovýchodnej Ázii sa daikon pestuje pekných pár tisícročí, no na japonské ostrovy preniká až oveľa neskôr. Prichádza však na ne práve včas, na začiatku obdobia Edo, keď sa celé Japonsko uzatvorí pred svetom a pod vplyvom budhistických mníchov obyvateľstvo prechádza na vegetariánsku stravu. 

Prvá zmienka o dlhých bielych reďkvičkách sa nachádza síce v starých budhistických sútrach zhruba okolo roku 680 nášho letopočtu, no vtedy šlo evidentne o nevábne tenké pokrútené korene, ktorými sa snažili budhistickí mnísi rýchlo zahnať hlad počas nekonečných pôstov.