sú syry, ktoré majú za sebou tisícročnú tradíciu, pýšia sa tým, že po nich siahali pestované ruky pomazaných hláv, boli pri rôznych vynálezoch, významných hostinách a ešte významnejších bitkách. A potom sú syry, ktoré vznikli len pred päťdesiatimi rokmi a ľudia sú z nich takí hotoví, že za nimi merajú dlhé cesty alebo za ne nechávajú nekresťanské peniaze na špeciálnych trhoch. Presne takým syrom je burrata. Každý deň putujú kontajnery malých mäkkých syrových loptičiek z rodinných mliekarní v Apúlii do Ríma a potom do New Yorku a Tokia. Tam sa distribuujú do vyberaných talianskych reštaurácií a predajní, aby potešili maškrtné jazýčky vyhladovaných gurmánov. 

Burrata je vďaka svojej mladosti delikatesa, pri ktorej presne vieme, ako vznikla a kto ju vymyslel. Pochádza z farmy Masseria Bianchini rozprestierajúcej sa blízko zámku Castel del Monte, ktorý dal postaviť v trinástom storočí Federico II. di Svevia blízko mesta Andria.