Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Morský papier – riasa nori

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Dnes je už bežnou súčasťou našich životov. Určite pre tých, ktorí nepohrdnú ramenom alebo návštevou v blízkej sušiarni, kde si objednajú maki či onigiri. Dostať ju už nielen v obchodíkoch s ázijskými potravinami, ale aj v bežných supermarketoch. Riasa nori.

Morský papier – riasa nori GETTY IMAGES Nori je zdrojom vi ta mínov a stopových prvkov, ktorým si môžete spestriť jedálniček.

slovíčko nori v Japonsku kedysi označovalo všetky riasy, nielen tento jediný druh, ktorý dnes používame pri balení suši či ako ozdobu do polievok a na ryžu. Po čase si však Japonci uvedomili, že už tých rias majú v jedálničku toľko, že by bolo dobré ich začať odlišovať. No a staré slovíčko nori napokon prischlo tej, ktorú obyvatelia zeme vychádzajúceho slnka  jedia najdlhšie. Ide o druh červenej riasy, ktorá po vysušení zmení svoju farbu na temne zelenú a ligoce sa na tanieri. Práve tá sa vraj na jedálničku ostrovanov vyskytovala už pred dvomi tisícročiami. Samozrejme, nie v podobe, ako ju poznáme dnes. Červená riasa bola považovaná dlhé stáročia za delikatesu, no zbierala sa veľmi komplikovane a bolo jej vždy málo. Človek si musel počkať na výraznejší odliv pri členitom skalnatom pobreží, a potom rýchlo nabehnúť ku skalám posiatym červenými riasami, ktoré pripomínali vypĺznutú bradu šogúna. Riasy holými rukami vytiahnuť zo skalnatých ostrých škár a zber ukončiť rýchlo, aby sa človek stihol bezpečne vrátiť späť, kým ho od brehu neodrezala voda.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite