napriek tomu, že zaváňa starými časmi, je čaj o piatej pomerne mladý. Patrí totiž k vynálezom vedecko-technickej revolúcie. Teda aspoň k jej priamym dôsledkom. Ako je to možné? Za zvyk servírovať čaj s malým občerstvením medzi treťou a piatou hodinou môže verejné osvetlenie – plynové lampy. Deň sa totiž vďaka nim v Londýne náramne predĺžil a buržoázia a aristokracia začali večerať hriešne neskoro – okolo deviatej večer. Medzi obedom v hodine dvanástej a večerou teda vznikla až deväťhodinová diera naplnená hladovaním. Raz tomu však niekto musel urobiť koniec. 

Kto to bol, je, vzhľadom na to, že na Britských ostrovoch si tradície ctia a zbierajú o nich všetky dostupné informácie, veľmi dobre známe. Siedma vojvodkyňa z Bedfordu, istá Anna Maria Russelová, to jedného dňa v roku 1840 nevydržala a nechala si okolo piatej hodiny do svojej izby doniesť kanvicu s čajom a krajec chleba s maslom.