šikovné ruky osemdesiatročného cukrára sa mihajú okolo belavej guľôčky, hnetú ju, láskajú, akoby to bol ten najvzácnejší drahokam. A pre Japoncov aj je. Ide totiž o šperk medzi všetkými cukrovinkami, ktoré v Japonsku nájdete. Nesie so sebou celý nános kultúrneho dedičstva, fortieľ predkov a neodškriepiteľný kus poézie naviazanej na miesto a čas, v ktorom vzniká. Delegácia európskych žurnalistov a odborníkov na gastronómiu hypnotizuje dotyčného kúzelníka a čaká, čo z tej guľôčky uhnetie. 

Ten ju položí na podložku, chytí do rúk krátku paličku, ktorou sa v Japonsku oddávna konzumujú dezerty, a zopár ťahmi z guľky vytvorí akýsi ružovkastý štvorlístok. Hrdo od svojho výtvoru odstúpi a ukloní sa. Je so sebou mimoriadne spokojný, pri pohľade na cukrovinku vyzerá dokonca až dojato. Delegácia sa nechápavo pozrie na svoju prekladateľku a čaká rozuzlenie.