my ju ako turisti ochutnávať nemusíme, máme ju totiž priamo v krvi, keďže sme boli súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie a vo Viedni sa cítime pomaly viac doma ako sami domorodci. Piškótové či čokoládové torty prekladané džemom a zaliate polevou sú v našom kultúrnom povedomí zapísané veľkými písanými písmenami podobne ako absurdná posadnutosť titulovaním sa na verejnosti či tradícia spolčovania sa v dychovkách.

Monarchia v nás ešte stále dožíva, zjavuje sa v tých najbežnejších veciach, ktoré už nevnímame – no najčastejšie na našom stole. Nedeľná polievka s rezancami či pečeňovými knedličkami, vyprážané rezne, tortička. Všetko podávané na bielom porceláne za zvuku ticho tikajúcich skriňových alebo aspoň kukučkových hodín.