najprv je to len jemná, kyselkavá a veľmi lákavá vôňa: akoby vám niekto do kuracej polievky omylom nakvapkal limetkovú šťavu. Láka to. Vravíte si – to predsa nemôže byť zlé, najmä v tomto pekelnom podnebí, kde sa našinec potí a ledva dýcha. Ešte raz privonia k miske a –panebože! Zacíti zázvor, koriander, galangal. Do toho niečo sladkasté. Naozaj to nemôže byť zlé. Veď je to taký voňavý tekutý dezertík! Zoberiete lyžicu a ochutnáte. Zlé to naozaj nie je. Prvých päť sekúnd. Lebo potom sa začína jazda. Nič podobné ste jakživ nezažili.

Prvochodci bežne pri tom náraze so sladko-kyslo-slaným vývarom povstanú, akoby mala práve odniekiaľ zahrmieť hymna. Len sa nechytia za srdce, ale stola, pretože ten plameň, ktorý im šľahá z útrob, kam práve stiekol thajský gastronomický poklad, naberá na sile a plní si svoju úlohu: dotyčného odvážlivca preplieskať a riadne schladiť.