u nás táto pochúťka nie je veľmi známa. Kedysi možno bola, no keďže je veľmi citlivá na čerstvosť a dodnes sa väčšinou vyrába len svojpomocne a doma, v nespútaných časoch budovania svetlých zajtrajškov ovenčených závodnými jedálňami skrátka musela vyhynúť. Radšej sa teda vyrábal poriadne tučný tvaroh alebo rovno kravská hrudka. A možno len naozaj zaúradovala akási dedená nechuť k vyzrážanej škrupinke, ktorá sa vytvorí na prevarenom mlieku pri jeho chladnutí. Dodnes vidím, ako si ho deti v školskej jedálni jemným dotykom prstu vyťahovali z pohára a potom sa povaľovala kade-tade po umakarte alebo nedajbože linoleu. Strašili sme sa tými kožkami, naháňali, ba aj ohadzovali. A pritom v takom Turkmenistane alebo Turecku by sme dostali pekne poza uši, pretože je to vzácnosť nad vzácnosť.
Kajmak, ako sa tento mliečny zázrak volá, sa zrodil v strednej Ázii a svoj názov získal v turkičtine. Znamená taviť. My tavené voláme nátierkové syry, no tie sa ku kajmaku ani neblížia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.