Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Olovranty I

.stanislav Janota .lifestyle .dobré jedlo

Dlhý názov série článkov, ktorú práve začínate čítať, znie: Olovrant a iné obrázky zo života z doby pred postfaktuálnymi bublinami. Dlhý názov prvej časti znie: Olovrant do roku 1957 (vrátane) v byte na Dunajskej ulici v Bratislave.

Olovranty I ARCHÍV STANISLAV JANOTA Olovrant, 1934. Fotografia a z archívu Stanislava Janotu.

ako dieťa som olovrantoval každý deň. Doma na Dunajskej to bolo najčastejšie kakao, niekedy slabý čaj. Čaj sa robil cez sitko alebo sa nasypal do kovovej schránky v tvare dierkovaného vajca. Jedlo sa vajce namäkko s chlebom alebo pečivom, alebo vajcia do skla či praženica, hrianka pečená v masti, chlieb a maslo, a k tomu syr, šunka či pečeňová paštéta (pečeňový syr), občas diétne párky. Často bola k tomu všetkému na olovrant aj zelenina (paprika, paradajka, mladá cibuľa a reďkvička) alebo ovocie z našej záhrady.

Odmietal som jesť med a džem či lekvár akéhokoľvek druhu. Neviem, prečo mám k tomu stále odpor, ale ako dieťa, keď ma autoritatívne presviedčali, aby som to jedol, tak som zvracal. Na med mám najhoršie spomienky z vianočných zvykov, keď sa ma na Štedrý večer otecko snažil pomazať medom. Bránil som sa tomu a med sa mi ešte viac sprotivil.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite