momentálne medzi čitateľmi zarezonovala otázka ohľadom predaja tzv. kontroverzných kníh, ktoré majú na stránke toto označenie. Zákazník sa k nim vie dostať len cez internetový obchod a v kamenných predajniach nie sú dostupné. Ako dospejete k takémuto rozhodnutiu?

Začalo to pred niekoľkými rokmi, keď vznikla debata na tému, čo je spoločenská zodpovednosť kníhkupcov, čo (ne)čítať, (ne)mať v ponuke. Na obe strany zaznievalo veľmi veľa argumentov. Vždy o tom rozhoduje skupina ľudí a niekoľkokrát sme požiadali o vyjadrenie odborníkov v danej oblasti. Je to pre mňa veľmi zložitá téma a neexistuje nejaká jednoduchá deliaca čiara. 

aké tituly sú za hranicou toho, čo ste ešte ochotní zaradiť do ponuky?

Pre nás je touto čiarou prekračovanie zákona alebo ohrozenie zdravia. Čokoľvek nad touto čiarou predstavuje nejaký názor a je legitímne ho mať. Preto ten názor vyjadrujeme aj my. Z titulov označených ako kontroverzné nemáme žiadny zisk (putuje na Slovenskú debatnú asociáciu a SuperTriedu), nerobíme im reklamu a zákazník sa k nim dostane iba cez vyhľadanie konkrétneho názvu. Kto sa k nim chce dostať, má na to možnosť. 

viacerí sa vyjadrili, že týmto krokom sa smeruje k istému obmedzeniu slobody. 

Stále si myslím, že nejde o žiadnu cenzúru ani totalitu, pretože my túto knihu nikomu nezakazujeme. Sloboda spočíva v tom, že si povieme: „Toto nebudeme mať v ponuke,“ alebo naopak: „Toto v ponuke bude, ale povieme k tomu svoj názor.“ Chceme čitateľom dať slobodu vybrať si, čo si chcú kúpiť a čo chcú čítať a nesúdiť to, s akým účelom to robia. Aj takéto knihy človeku pomôžu pochopiť, ako uvažujú niektorí ľudia. Zároveň sa snažíme u ľudí podporiť kritické myslenie. 

častokrát ide o knihy týkajúce sa tém, na ktoré vznikajú úplne odlišné názorové prúdy. Nemôže potom nastať ešte väčšie vyostrenie konfliktu medzi nimi?

Každá téma a oblasť môže byť kontroverzná pre niekoho iného. Mali sme napríklad niekoľko negatívnych ohlasov na knihu zaoberajúcu sa sexuálnou výchovou u detí. Náš postoj je taký, že každý má svoj vlastný názor a napriek tomu, že my s ním nemusíme súhlasiť, tak jeho názor rešpektujeme a môže si takú knihu u nás kúpiť. Sú to dvere, ktoré sú otvorené dialógu, ak to porovnáme so situáciou, že by sme knihu nepredávali vôbec a bodka. Čoraz viac si budujeme bariéry našimi ultimátnymi vyjadreniami a spoločnosť sa potom nemá šancu navzájom chápať. 

môže rozhodnutie označiť knihu za kontroverznú na ňu napokon strhnúť o to väčšiu pozornosť? 

Jedna z prvých konšpiračných kníh sa stala bestsellerom po tom, čo sa isté kníhkupectvo rozhodlo, že ju nebude predávať. Následne o tom informoval jeden denník a na grafe týkajúceho sa predaja knihy sa dalo jasne čítať, ktorý deň vyšlo číslo tohto denníka. Na jednej strane je potrebné o tom informovať, pretože to je verejný záujem. Otázkou zostáva, do akej miery sú práve médiá spúšťačom tejto témy. Keď do tohto nešťucháš, nemáš síce úplne upratanú svoju záhradu, ale potom začneš kopať a rozryješ si celú záhradu, lebo ti tam vadila malá smietka. Reálne však nepredstavovala veľkú hrozbu. 

čo teda situácia, kedy by ste sa rozhodli nepredávať takéto tituly vôbec?

Nepredávať nejakú knihu mi príde ako postaviť si obrovský plot a zaujímať sa iba o svoju záhradu, ale prestať vnímať to, čo je za plotom. Hlavne, že mám ja na tom svojom poriadok. Snažím sa sústrediť energiu najmä na to, čo je dobré a pokiaľ o tom budeme hovoriť, dobro sa bude množiť. Zlo sa šíri a množí oveľa ľahšie. Ak sa človek má čomu dobrému venovať, o to menej času mu zostane na produkovanie toho zla. 

ako sa vy snažíte prispievať k šíreniu tohto dobra? 

Okrem podpory niekoľkých neziskových organizácií si myslím, že máme veľa v rukách my ako ľudia. To, či sa na teba niekto usmeje, nenapíšeš do žiadneho zákona, no reálne ti to dokáže zmeniť deň k lepšiemu. Aj toto je ten spôsob, akým tvoríme krajinu. To, že niekto niekde kradne neznamená, že nemôžeme byť na seba milí a usmievaví. O to viac sa potom dokážeme zomknúť a vystúpiť proti tomu. Sú však aj systémové veci, ktoré zdola nemožno vyriešiť. 

práve na to by mala slúžiť politika. 

Bol som pri zrode politického hnutia PS a podporil som aj Matúša Valla a Zuzanu Čaputovú. Zároveň je pre mňa dôležité túto podporu oddeliť od Martinusu a robiť ju ako súkromná osoba. Som rovnaký občan tejto krajiny ako všetci ostatní a chcem svoj hlas využiť na to, že poviem: „Mne by sa páčilo žiť v takejto krajine a toto som pre to ochotný urobiť.“ 

boli ste oslovený na vstup do niektorej z politických strán? 

Áno, bol, no úprimne, chýba mi na to hrošia koža a dostatok skúseností. Taktiež vnímam ako dar, že môžem robiť to, čo robím. Veľmi obdivujem ľudí, ktorí do toho šli a posúvajú túto krajinu dopredu aj za cenu osobnej obety.

mnoho z tých ľudí, ktorí nedávno vstúpili do politiky, boli v minulosti úspešní podnikatelia. Nestretli ste sa počas svojej práce s negatívnou skúsenosťou, ktorá by vás dohnala až k takémuto rozhodnutiu?

Mnohí podnikatelia čelia situáciám, keď si hovoria, že by to mohlo fungovať lepšie. V podnikaní vnímam ako najväčšiu slobodu to, že sa rozhodnem akou cestou chcem niečo skúsiť a docieliť. V politike by ma frustrovalo, ak by som prišiel s konkrétnym návrhom, s ktorým by súhlasila aj druhá strana, no aj napriek tomu by to bez akéhokoľvek odôvodnenia neprešlo.  

sú ľudia pochádzajúci z podnikateľského prostredia pri politickom rozhodovaní racionálnejší? Dbajú viac na analýzy, vyjadrenia odborníkov? 

Úlohou podnikateľa je riešiť problémy a vytvárať hodnotu aj napriek problémom. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v štátnej správe nemohol fungovať takýto prístup. To však nie je iba o podnikateľoch. Najväčšou výhodou podnikateľa je, že je naučený obklopovať sa ľuďmi, ktorí sú lepší ako on a sú odborníkmi v konkrétnych oblastiach. Riadiť štát je však niečo iné ako riadiť podnik a má to svoje úskalia. Ak si však zoberú to užitočné z oblasti podnikania a pretavia to do politiky, tak môžu byť naozaj úspešní.

michal Meško

Narodil sa v roku 1984. Vyštudoval manažment na UK v Bratislave. Je spoluzakladateľ a riaditeľ kníhkupectva Martinus, najväčšieho online kníhkupectva a reťazca kamenných obchodov na Slovensku.