aktuálne ste tretí rok riaditeľom základnej školy v Bratislave, predtým ste veľa rokov pôsobili ako slovenčinár na gymnáziu a chvíľu ste si vyskúšali učenie aj na vysokej škole. Ktorá z týchto oblastí vás najviac oslovila?

Celkom ťažká otázka, nakoľko sú to diametrálne odlišné oblasti. Vysoká škola ma zaujala najmenej, pretože je to viac o publikovaní, ako o vedení študentov. Okrem toho, za veľmi krátky čas som mal študentov o slovenskom jazyku a literatúre naučiť priam všetko, nakoľko to boli študenti primárnej pedagogiky. Čo sa týka gymnázia, tam som získal najviac skúseností.

koľko ste učili na gymnáziu? 

Jedenásť rokov. To ma napĺňalo. Boli tam predsa len výberoví žiaci, ktorí chceli ísť na vysoké školy. Bolo cítiť, že chcú vedieť viac, chcú poznávať viac. 

čo sa týka riaditeľa školy, v tejto role sa ako cítite?

Byť riaditeľom, to je pre mňa taká z núdze cnosť. Mal som problém sa zamestnať v školstve, keďže som v istých témach dosť aktívny kritik. Nakoniec mi však na ZŠ Riazanská dali dôveru a ja som túto ponuku prijal. Ale druhýkrát by som už do toho asi nešiel.

myslíte si, že slovenské školstvo napreduje?

Slovenské školstvo nenapreduje. Klesá hlboko na dno. Riadia ho ľudia, ktorí sú nekompetentní. Riadia ho politickí nominanti, ktorí nevedia nič o regionálnom školstve. V žiadnom prípade nenapreduje. Nemá v čom, nemá ako, nemá prečo. Nie sú na to podmienky.

kde vidíte najväčší problém? 

Financovanie je veľký problém. A to nemyslím len na platy. Ďalej chýba určitý nadhľad, odbornosť a kompetencia ľudí, čo rozhodujú o školstve. Títo ľudia by mali vedieť konštruktívne komunikovať s verejnosťou, mali by mať kritické myslenie. Toto je základ na to, aby sme vedeli zabezpečiť lepšie nastavenie školstva.

„Byť riaditeľom, to je pre mňa taká z núdze cnosť. Mal som problém sa zamestnať v školstve, keďže som v istých témach dosť aktívny kritik.“

je niečo, čo by ste chceli odkázať pani ministerke školstva Martine Lubyovej?

Ja s ňou už nepočítam. Dúfam, že ako ministerka už pôsobiť nebude. Sem–tam jej napíšem aj e-mail s nápadmi na zlepšenie. Bez odpovede. Ak by mal nejaký minister pokračovať v tomto štýle, tak potom zbohom, školstvo.

myslíte si, že je problém aj v tom, akí učitelia učia? 

Ak by aj škola dokázala ušetriť peniaze, nemá šancu vybrať si kvalitného učiteľa. Nevie ho dostatočne motivovať, je ich nedostatok. Tabuľkový plat je stále veľmi nízky, mladí učitelia časom odchádzajú. Starší majú návyky, ktoré sa ťažko prekonávajú. V systéme je veľa nekvalitných učiteľov, ale sme na nich odkázaní. 

čo si myslíte o novej reforme školstva – o zrušení kreditového systému? Učitelia sa proti tomu búria. 

Nezmyselný zákon. Nebol konzultovaný s verejnosťou. Bol schválený od stola. Schvaľovali ho ľudia, ktorí sa vo fungovaní škôl nevyznajú. Mňa osobne kredity nezaujímajú. Aby mi niekto, kto dlho neučil, hovoril o téme, ktorú nevyužijem vo svojej praxi, to mi pripadá zbytočné. Avšak pravdou je, že učitelia sú „naháňači“ kreditov. Je to jediná možnosť ako si prilepšiť k platu. Kreditový systém však nezanikol. Zmenila sa len jeho forma. Dúfam, že keď príde nová vláda, pokúsi sa o reálnu reformu školstva. 

čo by malo byť motivačným faktorom pre zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, ak nie kredity? 

Odmeňovanie učiteľov podľa aktivity. Či robia niečo navyše, krúžky, doučovanie, publikovanie učebníc, atď. Kredity, ako ich poznáme dnes, nie sú zárukou kvality.

aký je ďalší problém okrem financovania školstva? 

Štátny vzdelávací program je zložitý. Nemá hlavu ani pätu. Napríklad v rámci slovenského jazyka je veľa tém, ktoré sú zbytočné a netreba ich. 

hovoríte o redukcii obsahu učiva alebo o jeho inovácii?

Hovorím najmä o kvalitatívnej premene. Ak žiaci nevedia pravopis, tak načo im budem hovoriť o vetných členoch?

je nejaký model vzdelávania, ktorým by sme sa mohli inšpirovať?

Keď porovnám Českú republiku, ich pedagogické dokumenty sú stručné, pričom štandardy slovenčiny majú niekoľko desiatok strán. Podľa môjho názoru stačí stručne a jasne uviesť, ktoré pojmy majú žiaci ovládať. Ostatné treba nechať na učiteľov. Okrem toho, čo by som prevzal ako dobrý príklad zo zahraničia, je silná práca s textom, veľa čítania, komunikácia, písanie a tvorenie ústnych prejavov.

keby ste mali vybrať jeden predmet, netradičný na naše pomery, a mali ho zaradiť do výučby, aký by to bol? 

Politická gramotnosť. Ľudia podľa mojej mienky nie sú politicky gramotní. Vlády potom vedia jednoducho s občanmi manipulovať od najnižšieho komunálu až po národnú politiku. 

je škola slobodná inštitúcia? Cítite sa ako riaditeľ slobodný?

Určite nie. Škola, aj keď má právnu subjektivitu, je závislá od zriaďovateľa. Pokiaľ si zriaďovateľ nesadne s riaditeľom, alebo je riaditeľ príliš aktívny, prídu kontroly. Riaditelia sa boja zriaďovateľov a svojich zamestnancov nemotivujú k tomu, aby komentovali súčasné dianie, aby sa stretávali a robili štrajky. Ja sa síce cítim slobodne, ale to preto, že chcem taký byť. Mne to nikto nevezme. Ale za tú cenu, že už v budúcnosti možno nebudem riaditeľom.

aký by bol dôvod, že by ste už v budúcnosti neboli riaditeľom?

Spúšťajú sa proti mne nástroje, ktoré ma majú demotivovať. Za dva roky mať štyri kontroly? To je veľmi veľa. Problémom je to, že každá jedna kontrola nájde nejaké pochybenie. Neexistuje škola, ktorá je bezchybná. Najmä v tom marazme, v ktorom fungujeme.

myslíte si, že tieto kontroly boli účelové?

Nie som konšpirátor, ale minimálne je to zvláštne. 

keď ste vraveli o demotivácii, čo vás demotivuje? 

Byrokracia a kontroly. Musím písať dlhé správy a okamžite zjednať nápravu a opatrenia. Väčšinou hovoríme o „papierových“, teda administratívnych úpravách. Musím vyhľadávať v zákonoch, či sú tieto „výčitky“ naozaj opodstatnené a právne relevantné. Venujem sa veciam, ktoré nemajú nič s výchovno-vzdelávacím procesom.

na čom vás mali tieto kontroly „nachytať“?

Na hospodárení školy. Dostal som školu v dezolátnom stave, kde sa počas bývalého vedenia spreneverili peniaze. Pri stabilizácii môže prísť k chybám. Skonštatovali mi asi desať pochybení, ale ja uznávam len dve. Peniaze v žiadnom prípade nezmizli. Ak by to tak bolo, v tom prípade by to bol dôvod na odvolanie z funkcie. Ale za týchto okolností je to cele pritiahnuté za vlasy.

pre školu ste urobili zjavne veľa. Pociťujete podporu v tejto situácii zo strany učiteľov a rodičov? 

Pre túto školu som naozaj urobil veľa. Odmietol som niekoľko iných pracovných ponúk. Nadrel som sa. Keď niečo robím, robím to na 100%. A to ľudia vidia. V škole sa pokradli peniaze, bola naozaj zanedbaná. Vybavenie školy bolo veľmi slabé. Dal som ju do poriadku. Nikoho však nenavádzam, aby ma podporoval. Tí ľudia to robia dobrovoľne. 

„Mám porovnateľný plat ako niektorí moji zamestnanci. A to riešim problémy od potkanov až po filozofiu školy.“

kde riaditeľ hľadá financie na vybavenie školy?

Škola môže prenajímať priestory. Niekedy dostávame sponzorské dary. Keď rodičia vidia, že sa niečo robí, radi pomáhajú aj fyzicky. Rada rodičov zbiera 2% z daní, a keď navrhnem, čo by bolo treba kúpiť, tak sa to zabezpečí. Plus sme vyhrali nejaké granty.

čo chýba po materiálno-technickej stránke na vašej základnej škole najviac? 

Tradične sú to tabule. Nakoľko sme mali ešte starodávne tabule na kladkách. Tiež humanizácia priestorov – stoličky, kreslá, hry. Všetko tam už je. Zakúpili sme šatníkové skrinky, zveľadili sme priestory pre učiteľov. Rovnako chýbali počítače. Sociálne zariadenie sme fyzicky vynovili aj s rodičmi. Ale peniaze na rozsiahlu renováciu sa málokedy nájdu. 

existujú granty alebo projekty, o ktoré si daná škola môže zažiadať?

Existujú projektové výzvy. Naša škola vyhrala jeden z projektov, na ktoré sme získali financie na renováciu dvoch učební. Avšak administratívna záťaž takýchto výziev je značná, tento proces trvá aj dva roky. 

aký máte názor na to, že riaditeľ by mal byť primárne manažér a nie učiteľ? 

Ako by mohol niekto bez pedagogického vzdelania zvládať výchovno-vzdelávací proces? Je to nezmysel. Musí tomu rozumieť. Ministerstvo rieši takýmito nezmyslami závažné problémy. Toto riešenie je populistické a demagogické. Každý učiteľ je svojim spôsobom manažér a treba ho aj adekvátne motivovať. Mám porovnateľný plat ako niektorí moji zamestnanci. A to riešim problémy od potkanov až po filozofiu školy. 

aké ďalšie povinnosti, ktoré zaviedlo ministerstvo školstva, pribudli riaditeľom škôl?

Zaviedlo sa niekoľko nových zákonov, na základe ktorých som musel z aj tak nízkeho rozpočtu školy zamestnať na administratívu ďalších odborných zamestnancov. Bezpečnostného technika, odborníka na GDPR a podobne. Tam sa odčerpávajú ďalšie financie.

ak by ste mali znovu tú možnosť stať sa riaditeľom školy a mali by ste tie vedomosti, čo dnes, išli by ste do toho znovu? 

Ja som to bral v tom čase ako jedinú možnosť návratu do školy. Dnes si už viem predstaviť pôsobenie aj mimo školstva.

prečo ste v tom čase nemohli zamestnať ako učiteľ?

Pretože som aktivista. Poukazujem na problémy. Priznám sa, dnes by som sa už do pozície vyučujúceho učiteľa nerád vracal. Je to preto, že ak by som na škole odhalil nejakú chybu, hneď by som bol nepriateľom vedenia. A ja sa nedokážem nečinne prizerať na nedostatky školy.

hovorili ste, že ste boli v situácii, keď ste boli nepriateľom vedenia. V pozícii riaditeľa inak pristupujete k svojim zamestnancom?

Myslím, že som trpezlivý, vysvetľujem, počúvam. Avšak musím školu niekam priviesť, a keď sa mi budú niektorí zamestnanci vzpierať a nebudeme schopní spolupracovať, tak potom sa nič nezmení. Na istých veciach musím trvať. Občas sa niektorí zamestnanci správajú horšie ako deti. Na to pozerám s nemým úžasom. 

a viete konkretizovať v čom sa tak správajú?

Porušujú pravidlá. Napríklad, vypracoval som kritériá hodnotenia žiakov, a predsa sa našli učitelia, ktorí to nie sú schopní dodržiavať. Sú to detaily. Nebolo to nič náročné a napriek tomu sa s tým borím. V niektorých veciach nemôžem ustúpiť. Nemyslím si však, že by som bol neľudský alebo arogantný.

vyvodzujete dôsledky voči učiteľom, ktorí porušia pravidlá?

Sú na to nejaké páky, dokonca som s tým aj začal, ale vyvolalo to veľké pohoršenie. Ak chcem niekoho napríklad prepustiť, musím všetko vydokladovať. Nie je to jednoduché. Problém je, že ak si riaditeľ nevie rady s niektorými učiteľmi, narúša to jeho povesť. Akoby som bol bezmocný. Ja by som si týchto ľudí mal kontrolovať. Ale nemám čas na hospitácie. Robím administratívne nezmysly, ktoré nikto nebude nikdy čítať.

keby ste neboli odvolaný z funkcie, uchádzali by ste sa o funkciu riaditeľa znova?

Ťažko povedať. Škola nie je firma. Je zložená z komunity školy, ktorá vás buď má rada alebo nie. Tá moja so mnou počíta, stojí za mnou. Avšak vo výberovom konaní má hlas aj Štátna školská inšpekcia, okresný úrad, rovnako poslanci a oni vedia, že som rebel. Takže neviem, ako by to dopadlo. Nerád by som šiel do vopred prehraného boja. 

hovoríte, že ste rebel. Znamená to, že idete proti pravidlám? Alebo ako si to máme vysvetliť?

Nemôžem ísť proti pravidlám, ale ich otvorene kritizujem. Zákony sú hlúpe - proti škole. Sú zbytočne prísne a pápežskejšie ako pápež. Pani ministerka aj školská inšpektorka majú na mňa ťažké srdce. Ale ja sa nevzdám, naďalej budem bojovať a poukazovať na chyby.

„Štátna školská inšpekcia je totalitný orgán. Je to jedna zastaraná organizácia, ktorá v tejto podobe nemá čo hľadať v 21. storočí.“

je niečo konkrétne s čím ste vyšli na verejnosť?

Štátna školská inšpekcia urobila dve závažné chyby, takže som ich zverejnil. A naďalej budem tieto chyby zverejňovať. Ľudia sa nesmú báť, sme v 21. storočí. V mojom prípade inšpekcia konštatovala banality, napríklad či používame na hodinách počítače. To nie je pre mňa inšpekcia. 

dali vám spätnú väzbu, kde vyslovene odkázali: tak toto nie, toto by ste robiť nemali?

Spätná väzba sú najmä kontroly. Inšpekcia ma navrhla odvolať z funkcie. To som dal na súd a čakáme na pojednávanie. Dokonca mi to právnici zobrali zadarmo, nakoľko sa nestalo to, čo mi inšpekcia pripisuje.  

môžeme to chápať tak, že vás neprávom očierňujú, aby sa vás zbavili?

Keby ma očierňovali právom, tak by som tak nebojoval. Tie pochybenia, ktoré konštatovali neboli závažné, aby ma za ne mali odolávať z funkcie. Sú to bežné nedostatky alebo umelo vytvárané chyby. Pozrime sa na politiku, aké peniaze sa tam kradnú a oni budú mňa naháňať? Obyčajného riaditeľa? Čo som nič zo školy nevzal. Do školy práveže dávam. Hocikedy kúpim niečo zo svojho. Na ministerstve sa rozdávali peniaze a mňa budú popoťahovať. To je hanba.

čoho sa Štátna školská inšpekcia obáva? 

Štátna školská inšpekcia je totalitný orgán. Je to jedna zastaraná organizácia, ktorá v tejto podobe nemá čo hľadať v 21. storočí. Obávajú sa kriticky mysliacich a nemlčiacich učiteľov. 

viete o viacerých podobných prípadoch?

Keď som mal problém s inšpekciou, veľa ľudí sa mi ozývalo z celého Slovenska. Hovoria o tom, aké mali naozaj otrasné skúsenosti. 

mala by existovať nejaká forma občianskej iniciatívy, ktorá by zastrešovala ľudí s podobnými problémami?

To je pre mňa príliš byrokratická záležitosť. Do toho by som sa nerád púšťal. Robím to skôr na neformálnej báze. Neviem si predstaviť, že by som našiel takého podobného človeka ako som ja. Som nekompromisný kritik systému. Keď som viedol Slovensku asociáciu učiteľov slovenčiny, moji spolupracovníci ma neskôr deklasovali a znovu ma za predsedu nezvolili. Tým vyjadrili svoj postoj k mojím aktivitám, a preto som aj odišiel. 

na záver by ste chceli ešte niečo dodať?

Hlavne oslovím novinárov. Novinári, pýtajte sa nás učiteľov. Nepýtajte sa tých hore. Treba problémy školstva riešiť do hĺbky. Krátke články uberajú z reality. Myslím, že moja práca hovorí za to, aký mám prístup ku škole a aj keď ma odvolajú, moju prácu neprestanem mať rád.  

*Poznámka autora článku: Riaditeľa Jána Papugu sa nepodarilo odvolať z funkcie a momentálne naďalej zastáva funkciu riaditeľa ZŠ Riazanská v Bratislave. 

PhDr. Ján Papuga, PhD.

Je z Bratislavy, vyštudoval Filozofickú fakultu na Univerzite Komenského. Má 39 rokov. Je riaditeľom základnej školy, učiteľom slovenského jazyka a literatúry, bol predsedom Rady slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny a výkonným redaktorom časopisu Slovenčinár. Momentálne pôsobí ako riaditeľ na ZŠ Riazanská v Bratislave, tiež publikuje ako redaktor e-časopisu Slovenčinári. Rovnako je aktívnym publicistom, spisovateľom a občianskym aktivistom  a verejným kritikom školstva na Slovensku.