z náhodne odpočutých výrokov z okolia vznikajú celé pesničky, básne a poviedky, mnoho autorov sa k tejto tvorivej metóde otvorene hlási a iní to aspoň naznačujú. Je to pekná pripomienka toho, že každý autor žije v nejakom spoločenskom kontexte a čerpá z neho.
Niekedy okolo roku 2010 som si takto začal zaznamenávať náhodné útržky ľudských rozhovorov po celom Česku a Slovensku pre prípadné neskoršie použitie. Po ich prečítaní mi došlo, že ide o hotovú formu, na ktorej nie je čo meniť. Tak som ich v tejto podobe začal zverejňovať na internete.
Pred nejakým časom ma oslovil Maroš Volovár z občianskeho združenia Valal obvykle vydávajúceho publikácie vo východoslovenských nárečiach a okrem iného aj podobne zameraný časopis Vajčak v samizdatovej forme. Práve v duchu menovaného časopisu sa rozhodol túto zbierku odpočutých výrokov skompilovať a vydať vo forme ručne kopírovaného a viazaného samizdatu.Vznikla tak ukážka toho, ako môže v súčasnosti vyzerať ľudová ústna kultúra. Tu je pár ukážok z hotovej zbierky:
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.