inak povedané, vždy hovoria len to, čo sa im práve do ich alternatívnej reality hodí. Absolútne nehľadiac na to, čo vraveli ráno, včera, pred týždňom či pred rokom.

V plnej kráse sa to odhaľuje aj v rámci nešťastnej kauzy Tomas Hellebrandta, ktorý sa za svoj prešľap – napriek ospravedlneniu, riadnemu vysvetleniu a vyvodeniu osobnej zodpovednosti – dočkal až dehumanizačného nákladu od hlasnej spodiny našej spoločnosti.

Ireleváti sa rozdrapovali, ako je možné, že si vôbec dovolil sadnúť do NR SR a robili z neho bezpečnostné riziko, úplne ignorujúc Hellebrandtovo tvrdenie, že je v skutočnosti neinfekčný.

Manipulátorská povaha týchto ľudí sa v plnej kráse odhaľuje aj na príklade extrémistu Daniela Bombica, aka Dannyho Kollara, ktorý na Hellebrandta zaútočil preňho typickými vyjadrovacími prostriedkami štvrtej cenovej...

Čo nám však ukazuje pohľad do nedávnej minulosti? Bombic bol hlasným odporcom Covidu, vakcín a všetkého, čo súviselo s pandémiou. A okrem iného dlhodobo tvrdil napríklad aj to, že virológia je len podvod, vírusy neexistujú a neexistuje ani vírus HIV. No keď sa mu to hodí a treba zaútočiť na Progresívne Slovensko, zrazu vírusy existujú a existujú aj HIV a AIDS.

A toto nie je len prípad Daniela Bombica. Základnou výbavou celej dezinformačnej scény je schopnosť nakadiť si do úst pri prvej možnej príležitosti a tváriť sa, akoby nič. A nie, naozaj sa ich nesnažím uraziť. Toto si musel všimnúť ktokoľvek, kto „alternatívnu“ scénu pravidelne sleduje.

Akákoľvek konzistentnosť názorov na nej absentuje – aspoň v momente, keď sa jej predošlé názory a vyjadrenia nezhodujú s tým, čo sa jej práve hodí do krámu.

Proste sa im nedá veriť. Neverte im.

PS: Týmto postom nechcem obhajovať Hellebrandtovo konanie. Urobil chybu. Avšak uznal ju a vyvodil zodpovednosť. Preto dnes môžete vidieť množstvo ľudí, ktoré sa ho zastáva, a myslieť si, že je to dvojitý meter. Prečo sa tak nezastávali Andreja Danka, ktorý „len zrazil semafor“ a tiež (snáď – ak nebol opitý) nikoho neohrozil?

Základný rozdiel tkvie práve v uznaní chyby a vyvodení zodpovednosti. Totiž, ak by sa niečo podobné stalo poslancovi Smeru alebo SNS, daný človek by to pravdepodobne popieral, chybu by nepriznal, nikdy by sa neospravedlnil a nemocnicu by akurát tak okydal, ak by ju rovno sám nezažaloval.

Naozaj nie je také ťažké vidieť v týchto dvoch príkladoch zásadný rozdiel.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.