len nedávno krajiny Európskej únie súhlasili so solidárnym mechanizmom. Zhodli sa na potrebe ušetriť 15 percent energií. Krok podporilo napríklad aj Írsko, ktorého plynová infraštruktúra ruský plyn nikdy ani nevidela. Slovensko, ako býva zvykom, si vyjednalo výnimky. Dôvod? Pretože energetická kríza sa nás netýka. Na prvý pohľad krásny obrázok, no pri bližšom zamyslení sú farby až príliš krikľavé. Nie je zmyslom tohto textu šíriť paniku. Len, povedzme si úprimne, že rovnako ako paniku nám treba nepríjemné prekvapenie v období bezvládia.
to Putin napadol Európu
Putin vyhlásil Európe vojnu skôr, ako napadol samotnú Ukrajinu. Už na prelome rokov ceny energokomodít na trhoch atakovali maximá. Cez Jamal plyn neprúdil. A ak, tak opačným smerom. Ostatné plynovody išli často na technických minimách. Viacerí alternatívni dodávatelia v Británii, Nemecku, ale aj na Slovensku a v Českej republike sa dostali do problémov. A s nimi tisíce domácností. Putinov zámer je dnes každému jasný. Grázel z Kremľa chcel otupiť záujem Európy angažovať sa v agresii na Ukrajine. To sa nepodarilo. No dôležitejšie je, aby sa to nepodarilo ani túto zimu. Nebude to jednoduché.
Ozývajú sa dnes teplárne, že ľudia napojení na centrálne zásobovanie teplom sú mimo doteraz komunikovaných dohôd. Centrálne vykurovanie sa dotýka státisícov domácností. A cena za nárast vstupných cien sa premietnu do vyúčtovaní.
Stále sa vo verejnej diskusii trochu zabúda na malých podnikateľov a živnostníkov. Pre prevádzkovateľov reštaurácií, vývarovní, hotelierov, potravinárov – najmä pekárov sú, alebo čoskoro budú, rastúce ceny energií fatálny problém. Každý z nich má zakontrahované ceny energií. Výhodu majú šťastlivci s dlhodobejšími kontraktmi, ktoré uzavreli pred pár mesiacmi. Smolu majú tí, ktorým zmluva s dodávateľmi v dohľadnej dobe skončí. Ocitnú sa v problémoch. A nebude ich málo. Ak si vôbec nájdu dodávateľa, čo nie je isté, cena môže byť likvidačná.
Pritom najmä sektor hotelov a gastra sa ešte stále nespamätal z pandemických obmedzení. Premietanie rastúcich nákladov do cien, nič iné na trhu neostáva, môže pre mnohých z nich byť povestnou ranou z milosti.
Dopady na priemysel vidíme omnoho lepšie. Metalurgická výroba, dodávateľ komponentov do automobiliek alebo výrobca obalov už hlásia problémy. Duslo zastavilo výrobu hnojív, ktorá je náročná na plyn, Slovalco oznámilo odstavenie významnej časti výroby.
riešenie nie je problém
Súčasná energetická kríza odhalila obrovský modernizačný dlh, ktorý naša výroba pred sebou tlačí. V niektorých prípadoch sú zasiahnuté aj relatívne moderné fabriky, ktoré majú tú smolu, že ich výroba je energeticky náročná. Napriek tomu, ak sa pozrieme na slovenský priemysel ako celok, skokové rasty cien „odkopali“ fakt, že Slovensko dlhé roky nebolo schopné podporovať ekologizáciu, energetickú úspornosť a využívanie obnoviteľných zdrojov vo výrobe. Teda oblasti, na ktoré sa čoskoro bude ukazovať ako na vinníka.
Pritom každý racionálne uvažujúci človek vie, že práve zelená energia, úspornosť a efektivita sú súčasťou riešenia. Nakoniec nie je náhoda, že v Českej republike už pomaly od jari funguje program bezúročných pôžičiek sprostredkovaných štátom na znižovanie energetickej závislosti. Pôžička sa spláca z dosiahnutých úspor. A zároveň sa pripravuje nová vyhláška, ktorá stanovuje parametre úspor, ak by plyn vypadol.
Na Slovensku nič podobné nepotrebujeme. Pretože sme „v pohode“, plynu je dosť, problém sa nás netýka. Krátkozrakosť tohto pohľadu sa špeciálne ukazuje pri tvrdení, že k úsporám Európu tlačí Nemecko, ktoré je v problémoch. To je, samozrejme, pravda. Nemecko doplatilo na svoje presvedčenie, že s Ruskom sa vždy dá nakoniec dohodnúť. Po napadnutí Ukrajiny sa však ukázalo, že nedá. A energetická kríza, ktorú Putin pripravoval dlho a vyvolal už v novembri 2021, to len podčiarkuje.
Mimochodom, ak by aj platilo, že Slovensko je jednou z dvoch krajín Európy, ktorá má všetkého dosť, je krátkozraké si myslieť, že potenciálne problémy Nemecka sa nás nedotknú. Ak Nemecko bude musieť odstavovať priemysel, slovenská výroba pôjde za ním. Obe ekonomiky sú významne podviazané. Takže „v pohode“ to nebude.
Je najvyšší čas, aby aj z najvyšších polovládnych miest zaznelo jedno. Slovensko, napriek tomu, že všetkého má dosť, musí začať šetriť. Je príjemné zaspávať s pocitom, že všetci okolo riešia problémy, len Slovensko nie. Pretože všetci sme v oku energetického hurikánu. Ale práve tento pocit sa často po prebudení ukáže ako krajne nepresný.
energiu strácame zbytočne
Dnes pred príchodom vykurovacej sezóny vkladáme množstvo energie do sledovania kohútích zápasov medzi Matovičom a Sulíkom. Práve tá energie nám čoskoro bude chýbať. Pretože Putin rozohral vojnu nielen na Ukrajine, ale s celou Európou. Je na nás, ako sa k nej postavíme. Už teraz je jasné, že v zimných mesiacoch sa znásobí ruská propaganda a bude podlamovať ochotu slovenskej verejnosti stáť na správnej strane v konflikte, ktorý na Ukrajine neskončí. (V každom význame tohto slovného spojenia.) A ďalšie vykurovacie sezóny nebudú už jednoduché.
Našťastie u nás stačí znížiť doma kúrenie o jeden či dva stupne. Pri ceste na úrad sa teplejšie obliecť. Rozbehnúť nielen alternatívne dodávky plynu. Zároveň investovať do alternatívnych zdrojov, využívania alternatívnych zdrojov tepla, predovšetkým geotermálnu energiu. Vo Viedni je projekt na využívanie tepla z odpadových vôd a vyzerá krajne sľubne. Jednoducho k spotrebe energií sa musíme začať stavať racionálne. Na jednej strane ako naši starí rodičia – neplytvať. Na druhej strane musí štát investovať do všetkých zmysluplných alternatív.
Áno, čakajú nás dve ťažké zimy. Ale tak ako v minulosti, aj dnes platí, že teplo môže prichádzať aj z iných zdrojov. No mráz vždy prichádza z Kremľa. Nakoniec, v porovnaní s tým, čomu v Putinovej vyhladzovacej vojne s Putinom čelia Ukrajinci, je racionalita a sveter skutočne minimum.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.