pre jednoduchých ľudí je ťažké pochopiť uvažovanie Richarda Sulíka. Predovšetkým jeho ambícia nechať o krajine rozhodovať hŕstku poslancov, ktorí do parlamentu prišli na kandidátke odsúdeného fašistu stojí za celú novú kapitolu v dejinách slovenských politický dejín. A tie sú už dnes dosť bohaté na úchylnosti. Ak si ešte stále myslíte, že cieľom politickej strany je získať čo najväčší podiel na správe vecí verejných, vitajte v novom svete. Nazvime ho postlogickým.

Richard Sulík si vybudoval kariéru na povesti neemotívneho racionálneho odborníka. Faktom však ostáva, že v racionalite posledné tri roky neexceluje. Práve naopak. Do značnej miery tomu možno rozumieť. Keď pred dvanástimi rokmi vypustil na politickú scénu Igora Matoviča, nemohol tušiť, že mu o pár rokov bude robiť premiéra. Lenže sa tak stalo.