príliš často zvykneme v bežnej reči miešať termíny „konšpirácia“ a „konšpiračná teória“. V týchto súvislostiach počúvame alebo čítame o „konšpiračných weboch“ alebo „konšpiračných časopisoch“. Tých, čo podobné „teórie“ šíria, nazývame „konšpirátormi“. Ale správny preklad slova „konšpirácia“ znie: „sprisahanie“. 

„Konšpiračná teória“ je niečo iné. Je to rozprávanie a nejakej (niekoho) konšpirácii, predstava o konšpirácii, odhalenie nejakého (niekoho) tajného plánu, predostretá schéma, resp. hypotéza o nejakej konšpirácii. Keď prezentujem konšpiračnú teóriu, najčastejšie hovorím o sprisahaní niekoho druhého. V princípe však môžem hovoriť aj o svojej vlastnej konšpirácii. (Môžem tiež hrdo vyjaviť svoje sprisahanie verejnosti po tom, čo úspešne prebehla. Alebo prezradiť svoju účasť na nej napr. pod nátlakom alebo pri prerieknutí, a tým ju zmariť.)

„Konšpiráciu“, teda sprisahanie možno chápať ako tajné uzrozumenie a spoluprácu medzi dvoma či viac osobami na aktivite, ktorá svojou povahou vyžaduje utajenie: napríklad preto, že je protizákonná, morálne poburujúca, vlastizradná alebo prosto zakázaná, vystavujúca svojich účastníkov extrémnym postihom. (V tomto zmysle platia v podzemných odbojových hnutiach „pravidlá konšpirácie“ slúžiace znižovaniu rizika prezradenia, rozkrývania sietí a zmarenia plánovaných akcií.)

moc a nevedomosť

„Konšpiračná teória“ môže slúžiť ako vysvetlenie najrôznejších ľudských, lokálnych či svetových problémov. Napriek domnienke, že sa rozhodujeme sami, sú vraj naše aktivity vedené rozhodnutiami niekoho iného, a naše vnímanie sveta je len systematicky vyvolanou ilúziou.