„genocída“ znamená predovšetkým vyvražďovanie národa, národnosti alebo rasy. Nie akýkoľvek slovný útok na nejakú etnickú či rasovú skupinu, akýkoľvek národnostný predsudok alebo dokonca kritiku nejakej štátnej politiky či režimu.

Termín pôvodne razil poľsko-židovský právnik Rafał Lemkin (1900-1959). Jeho pozornosť ešte v čase univerzitných štúdií upútalo po prvej svetovej vojne masové vraždenie Arménov tureckými paravojenskými jednotkami a úradmi spojené s lúpením, znásilňovaním a nútenou islamizáciou v rokoch 1915-17. Odhady obetí sa pohybujú od 600 tisíc až po 1, 5 milióna. Niekedy sa toto vyvražďovanie označuje za prerušenie starobylej histórie arménskeho národa. Lemkin si vtedy kládol otázku: „Prečo je zabitie miliónu ľudí menším zločinom než zabitie jedného jednotlivca?“ 

Zdá sa tiež, že beztrestnosť spomínaného aktu inšpirovala aj Hitlera. Lemkin, ktorého štyridsaťjeden rodinných príslušníkov zahynulo počas holokaustu spáchaného nacistami na európskych Židoch, usiloval o prijatie medzinárodnej právnej normy, ktorá by tento typ zločinu postihovala. Termín „genocída“ vytvoril pre tento účel približne v rokoch 1943; Pochádza z gréckeho slova genos pre národ, rasu alebo rod a latinskej prípony -cidium, teda zabitie, zabíjanie, vražda.

„Genocída“ podľa Lemkina jednako nemusí znamenať okamžité fyzické vyvraždenie etnika, ale aj „ ... prejav koordinovaného plánu rôznych akcií zameraných na zničenie esenciálnych základov života národnostných skupín, s cieľom úplne zničiť tieto skupiny samotné. Úmyslom takéhoto plánu je dezintegrácia politických a sociálnych inštitúcií, kultúry, jazyka, národného povedomia, náboženstva a dokonca individuálnych životov osôb patriacich k takejto skupine“.