Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vieme, o čom hovoríme? „Mýtus“ a „pravda“

.tomáš Zálešák .meme/hoax

Často počúvame alebo čítame vyjadrenia typu: „to nie je pravda, to je mýtus“, „je treba búrať mýty, aby sme poznali pravdu“. Alebo, ako znie populárna kvízová otázka: „Pravda alebo mýtus“? V takomto chápaní sa „mýtus“ rovná omyl, alebo aj lož, zavádzajúce tvrdenie, výmysel, povera, falošná správa, povera. Je v tom však háčik.

Vieme, o čom hovoríme? „Mýtus“ a „pravda“

isteže, „mýty“ nie sú empiricko-vedné teórie a ako také nemôžu byť „pravdou“ v empirickom zmysle. Ich povaha totiž spôsobuje, že nepodliehajú empirickému testovaniu v zmysle, akým sa testuje napr. odolnosť nejakého materiálu pri určitej teplote, alebo prítomnosť nejakej látky v roztoku. Ak je však nejaké tvrdenie nepravdivé, neznamená to, že je mýtom. A „mýtus“ znamená niečo iné, než prosté presvedčenie o nejakých empirických faktoch, nech už by bolo správne alebo nesprávne.  

Staré kultúry zvykli hovoriť o mýte práve ako o „pravdivom príbehu“, v zmysle Pravdy s veľkým „P“, zakladajúcej platnosť iných, čiastkových právd – teda toho, čo dnes nazývame trebárs „faktami“. (Napríklad to, že sa môžeme hádať o príčinách vypuknutia sedliackych povstaní v Nemecku 16. storočia je možné vďaka tomu, že nejaké dejiny vôbec existujú, že existuje svet, ktorý by mohol aj nebyť, a ľudia, ktorí by mohli aj nebyť.)

Fakty, ktoré poznávame, majú niekde pôvod a k niečomu sa vzťahujú. Majú svoje vzťahy k iným faktom, svoje príčiny a svoje následky.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite