s klesaním podielu ekonomicky aktívnych ľudí a stúpaním podielu starších budú prirodzene neustále rásť nároky na sociálny a zdravotný systém. Všeobecne môžeme uviesť, že si žijeme nad pomery. Ale skúsme to povedať o viacdetnej rodine alebo o slobodnej matke či osamelo žujúcom seniorovi. Je pochopiteľné, že politici prichádzajú s námetmi, ako stav zlepšiť.

Poučení minulosťou vieme, že tvorcovia štátnej politiky sa niekedy trafia, no často sa aj zmýlia. Medzi reformy, ktoré náš štát posilnili, patrila dôchodková reforma, ako aj zavedenie rovnej dane, na čom má veľký podiel práve KDH. Na opačnej strane stoja tie, ktoré nevyšli: minimálne dôchodky zaťali rekordnú budúcu sekeru, alebo tzv. milionárska daň odkazuje strednej vrstve, že sa nemusí až tak snažiť, lebo už aj jemný úspech neostane nepovšimnutý. 

Sociálna politika štátu má predovšetkým garantovať spoločensky dohodnuté sociálne a ekonomické práva. Tu je kľúčové určiť, aké potreby majú byť uspokojené a ktorej časti populácie sa budú týkať. Ak by sme náš vzťah so štátom premenili na všeobecný nárok na veľkú dávku za vysoké dane, hrozí nám niekoľko výrazných rizík. Pred voľbami – vlastne dnes už vidíme, že nielen vtedy – by sa jednotlivé strany predbiehali v sľuboch, kto dá vyššie číslo. Na druhej strane by hrozilo, že vybraté dane sa môžu niekde ľahšie „postrácať cestou“ a konečný efekt by bol mizivý. 

Cesta je zachovať konsenzus, spoločenskú dohodu o tom, že rôzne skupiny potrebujú rôzne naladené nástroje. Ak chceme pomôcť rodinám s deťmi, najlepšie je nebrať im ťažko zarobené peniaze, ale nechať ich v peňaženkách ich rodičov. V praxi to znamená zaviesť do života progresívne zvýšenie daňového bonusu, ktorý rastie s počtom detí. Toto je adresná pomoc pracujúcim rodinám s viacerými deťmi, ktoré sú vo zvýšenej miere ohrozené chudobou. Tam, kde príjmy nestačia, môže pomôcť zvýšenie prídavkov na deti. 

Podpora rodín by sa mala v každom prípade financovať z úspor alebo z lepšieho výberu DPH a iných daní. Pri živnostníkoch v prvom rade treba zachovať výdavkové paušály, aby sa tí živnostníci, ktorí ručia osobným majetkom, mohli sústrediť na podnikanie a nie na kreatívne účtovníctvo a obchádzanie daňových pravidiel.