prioritou každej zodpovednej vlády musí byť dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Iba hazardéri na pokraji volebnej porážky mohli navrhnúť zastropovať vek odchodu do dôchodku ústavným zákonom, vediac veľmi dobre, že priemerná životnosť postupne narastá, zatiaľ čo pôrodnosť je dlhodobo nízka. Jediným logickým výsledkom predvolebného výstrelku Smeru je, že v horizonte pár dekád nebude z čoho vyplácať dôchodky, lebo príliš málo pracujúcich sa bude skladať na príliš veľa dôchodkov. 

Bude treba naviazať vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia, ale na rozdiel od aktuálneho vládneho návrhu by sme použili metriku strednej dĺžky dožitia v zdraví. To by malo tú výhodu, že by vláda mala fiškálnu motiváciu zlepšiť starostlivosť o občanov, či formou vylepšenia zdravotnej starostlivosti, alebo cestou čistejšieho životného prostredia (čím viac by sa zvýšila dĺžka dožitia v zdraví, tým menej by vláda vynakladala na dôchodky). 

So starnúcou populáciou súvisí aj druhá výzva pre zodpovedné vlády: narastajúce výdavky na starostlivosť o tých najstarších. Štatisticky približne tretina dôchodcov potrebuje dlhodobú starostlivosť, pričom súvisiace náklady trojnásobne prevyšujú bežný dôchodok. Počet dôchodcov bude dlhodobo rásť tak, že  v r. 2035 bude na Slovensku podľa rôznych odhadov pracovať v oblasti starostlivosti zhruba toľko ľudí, koľko je v súčasnosti zamestnancov celého verejného sektora.