štátny dôchodkový systém priebežného financovania, čiže tzv. prvý pilier, je aj nie je najväčšou pyramídovou hrou všetkých čias. Na pyramídovú hru sa podobá v tom, že výška vyplatených dôchodkov a v zásade aj udržateľnosť systému závisí od počtu „vstupujúcich do hry“, v tomto prípade platiteľov dôchodkových odvodov. Veľký rozdiel však spočíva v tom, že štát so svojou mocou prinúti každého pracujúceho človeka, aby časť svojho príjmu pravidelne posielal do „hry“, a tým zaručuje, že systém sa nikdy nemôže zrútiť ako klasická podvodná schéma pyramídovej hry. Vždy bude nejaká skupina ľudí, ktorí (nútene) prispievajú.

Stať sa môže „len“ to, že pomer medzi dôchodcami a platiteľmi odvodov sa výrazne zhorší, príjmy systému nestačia na vyplácané dôchodky, štát nevie dodržať svoje sľuby, ktoré dáva súčasným dôchodcom, systém je finančne neudržateľný a vytvára veľké implicitné dlhy najmä do budúcnosti. Všetko v dôsledku toho, že prvý pilier veľmi závisí od demografického vývoja. Keď bol prvýkrát vytvorený nemeckým „železným“ kancelárom Otom von Bismarckom v roku 1889, vek odchodu do dôchodku bol stanovený na 70 rokov, a priemerná dĺžka života pruských mužov podľa odhadov dosahovala 54 rokov...