keď sa povie dôchodca, všetci si predstavujeme, ako budeme brázdiť Európu za teplom, tak ako to robia dôchodcovia z vyspelých krajín. Túto predstavu však rýchlo zmažeme a predstavíme si brigádu aj na dôchodku, na ktorej sa snažíme podporiť aj svoje deti či vnúčatá. Slovenská dôchodková realita, ktorá nevyzerá lepšie ani po očakávanom návrhu novely zákona.

Dôchodkový systém si zaslúži, aby práca na ňom v období jednotlivých vlád nadväzovala, v realite sa však k nemu minimálne od roku 2018 vlády správajú systémom „pred voľbami marketing,  po nich Ponziho schéma a potopa“. Aj keď stojí aspoň na troch pilieroch, jeho súčasná podoba pripomína skôr lastovičie hniezdo. Príde vláda, niečo prilepí, príde ďalšia, prilepí niečo ďalšie. Nie je to inak ani v predloženom návrhu zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe, alias navrhovanej ústavnej podobe dôchodkov z pera súčasnej vlády. 

V prvom pilieri sa udiali aj dobré veci, ako je minimálny dôchodok, stále však absentuje zúčtovanie sociálnych odvodov, alebo prevyšuje možnosť za euro mesačne vybaviť odvodovú povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Rozhodujúcou veličinou by mala byť masa zaplatených odvodov občana  a vek odchodu do dôchodku by mal byť pružnejší.