písať o zdravotníctve je ťažké, problémov je toľko, že by zaplnili celý časopis, nielen krátky komentár. Systém zjednodušene vyzerá takto: zhruba 60 percent socializmu a zvyšok značne deformovaného trhu. Napríklad štát cez VŠZP ovláda 60 percent poistného „trhu“ a o zvyšok sa delí duopol (Union, Dôvera, čiže Penta). Podobne štát ovláda drvivú väčšinu veľkých fakultných a univerzitných nemocníc resp. národných ústavov, regionálne nemocnice zas ovládol dupol (Agel, a opäť Penta). Štát je silný tam, kde by byť nemal (vlastníctvo), a je slabý tam, kde by mal byť silný (regulácia, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, platby za poistencov štátu). 

Okrem toho je v obrovskom, niekoľkonásobnom konflikte záujmov. Keďže bežia majstrovstvá Európy vo futbale, dovoľte prirovnanie: Ako by vyzeral zápas, kde jeden tím vlastní štát, pravidlá vytvoril štát, rozhodcu dosadil a platí štát, hráčov (aj z druhého tímu) väčšinou platí štát, a tiež inkasuje drvivú väčšinu príjmov od divákov aj sponzorov... 

Aby to bolo ešte horšie, pri možných riešeniach a nápadoch väčšina intuitívne siahne po socialistických nápadoch: vyvlastniť súkromné poisťovne, zakázať im zisk, zakázať vyberanie poplatkov, prinútiť absolventov medicíny ostať na Slovensku, administratívne výrazne zvýšiť mzdy všetkým a pod. Dobre znejúce veci, ktoré sú však najčastejšie právne problematické, nefinancovateľné, niekedy kontraproduktívne.