nie sme ani zďaleka tak dobre pripravení, ako by sme mohli byť. Prvým a základným problémom je nízka úroveň preočkovania: iba asi 36 percent obyvateľov Slovenska dostalo prvú dávku vakcíny, iba 25 percent dostalo obe dávky. Chýba 1,3 milióna na dosiahnutie cieľa preočkovať min. 60 percent populácie – a to je sám osebe málo ambiciózny cieľ, ktorý neodráža vyššiu nákazlivosť pri nových mutáciách.

Napredujeme neprijateľne pomaly. Dlhodobo očkujeme iba čosi vyše 30-tisíc ľudí denne. Ako vyrátala moja kolegyňa v Progresívnom Slovensku Lucia Plaváková, týmto tempom sa k 60-percentnej zaočkovanosti dostaneme približne koncom novembra. A aj to je asi príliš optimistický odhad, pretože iba tretina či štvrtina z očkovaných po tieto týždne dostávajú prvú dávku – drvivú väčšinu predstavujú druhé dávky už raz očkovaných. Nových záujemcov o prvú dávku je hriešne málo; v čakárni je iba asi 60-tisíc ľudí. Ak sa nič nezmení, po preočkovaní tých, čo už jednu dávku majú, tempo očkovania prudko klesne a hranicu 60 percent dosiahneme niekedy na budúci rok.

Odhliadnuc od gigantického fiaska menom Sputnik – ktorého jediným pozitívom je, že Slovensko si darovaním nechcených dávok bude môcť vykázať navýšenie rozvojovej pomoci – je hlavným problémom pri očkovaní chýbajúca osveta. Kampaň za očkovanie aj bola sľúbená, aj je prakticky neviditeľná a v kuloároch sa šepká o zadržaní peňazí na kampaň ministrom financií Matovičom. Bez prehnanej drámy sa dá povedať, že očkovanie by malo byť najvyššou prioritou pre vládu a naťahovanie je jednoducho neospravedlniteľné. Maslo na hlave majú aj nový a starý Smer, ktorí, koketujúc s hlasmi antivaxerov, odmietajú jednoznačne vyzvať svojich voličov, aby sa dali očkovať.

Popri očkovaní sú zvyšné výzvy okrajové, ale za zmienku stojí pokračujúci zmätok v opatreniach. Ministerstvo zdravotníctva varuje, že je možnosť opätovného zavedenia povinnej fyzickej karantény pre cudzincov či Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia (ministri Mikulec a Lengvarský 17. júna) – ale e-karanténa, čiže appka monitorujúca, či človek dodržiava doma nariadený pobyt, je už z akýchsi záhadných príčin cez čiaru a môže byť zavedená len v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu (predseda vlády Heger 23. júna). V akom logickom svete je fyzické zadržanie človeka menej reštriktívne ako diaľkovo monitorovaná domáca karanténa, nie je tomuto autorovi zrejmé. E-karanténa mala byť vyvinutá už pred mesiacmi a zavedená už počas predošlých vĺn covidu, no ešte nie je neskoro urobiť tak aspoň do príchodu tretej vlny.