kľúčová je otázka, ako môže Kuba získať normálnu, kompetentnú vládu, ktorá sa postará o dobro svojich občanov. Lebo za utrpenie na ostrove, ktoré vyhnalo ľudí do ulíc, môžu primárne katastrofálne rozhodnutia kubánskych vlád – ako napríklad konfiškácia časti príspevkov, ktoré emigranti posielajú príbuzným na ostrove, kubánskou armádou. Alebo rozhodnutie investovať to málo peňazí, čo vláda má, do turizmu – rovno pred vypuknutím pandémie. Tú, samozrejme, nemohol kubánsky režim predvídať, ale každý trochu podkutý v ekonomike by varoval pred rizikami modelu postaveného na jednej forme aktivity či komodity (pozri Irán a ropa).

Sú dva hlavné pohľady na to, ako pomôcť urýchliť príchod normálnej vlády na ostrov. Oba sú plné neistoty a morálnych dilem.

Ten prvý, tradične asociovaný skôr s pravicou či v USA, či v Európe, predpokladá, že komunistický režim nie je schopný reformy a že treba urýchliť jeho kolaps ekonomickými sankciami ako tie, ktoré uvalili Spojené štáty. Nevýhody tohto prístupu sú, že prispieva k utrpeniu obyčajných Kubáncov a nerieši otázku, ako zabezpečiť, aby po kolapse jednej formy vlády nenastúpil ešte väčší chaos.