je ľahké si kopnúť do polície za zmätok v Bratislave počas protestu antivaxerov. Pôjdem proti prúdu a pochválim políciu, že rozmýšľala krok dopredu: zvažovala, či použitie sily nepritiahne do ulíc ešte viac ľudí a či má dosť ľudí na zvládnutie prípadnej agresívnej reakcie davu. Inštinkt bol správny – situáciu však vedenie polície nezvládlo a následne sa zamotalo vo vysvetleniach, že prečo sa tak stalo.

Nebolo ťažké si už v deň protestu domyslieť, že organizátorom ide hlavne o pozornosť. A v konečnom dôsledku mal optický úspech protestu – zablokovaný kľúčový ťah hlavným mestom – presne ten efekt, ktorému sa polícia údajne snažila vyhnúť. Povzbudení výsledkom a pozornosťou desiatok kamier sa protestujúci logicky rozhodli akciu zopakovať: našťastie ich úsilie stroskotalo kvôli dažďu.

K nesprávnemu rozhodnutiu vedenie následne pridalo ďalšiu chybu – žalostnú komunikáciu. Popísať verejnú dopravu ako „komfort”, bez ktorého sa Bratislavčania a Bratislavčanky môžu dočasne zaobísť, je tak trochu výsmechom tým, ktorí na auto nemajú. BMW je komfort, nie MHD.

Na neskoršej augustovej tlačovej konferencii prezident polície tiež spochybnil svoje vlastné hodnotenie bezprostredne po protestoch. Zatiaľ čo pôvodne opísal rozhodnutie nezasiahnuť skôr ako správne a vzniknuté obmedzenia ako nevyhnutné zlo, neskôr už pripísal rozhodnutie nezasiahnuť nedostatku síl („museli sme sťahovať jednotky zo všetkých policajných riaditeľstiev”). Čiže ak by mala polícia na mieste viac ľudí, zasiahla by skôr? Alebo by nekonala inak? Ak to druhé, potom je sťažnosť na nedostatok síl irelevantná.

Z mojich konverzácií so zdrojmi v polícii sa to javí byť skôr to prvé – že síl bolo málo a nie celkom si dôverovali. Ak chceme od polície, aby udržiavala verejný poriadok, musíme jej dať aj potrebné nástroje. Policajti mi hovoria, že papierovanie po zadržaní účastníkov hromadnej akcie zaberie toľko času, že radšej sa zadržiavaniu vyhýbajú. Slovensko tiež ako jediná krajina v regióne nemá špecializované jednotky na manažovanie verejných protestov. Určite nechceme Ceaușescovu Securitate, ale zároveň to nesmie byť tak, že rozhodnutia o tom, či podguráženého agresívneho protestujúceho spacifikovať alebo nie robia policajti bez relevantných skúseností. Toto sa musí zmeniť. Nestačí sa len sťažovať na konanie polície 5. augusta, akýmkoľvek právom sa verejnosť cíti frustrovaná