pokračovalo to všadeprítomnou korupciou, pochybnými tendrami, predraženými zákazkami. Uchádzači, ktorí súťažili sami so sebou, lebo boli sami v tendri (ktorý bol šitý na ich mieru), tendre, kde zostal najdrahší uchádzač, lebo ostatných vylúčili. „Vybavovačmi“ súťaží s mastnými províziami a politickými konexiami. Dobou kešu, ktorý sa balil do alobalov alebo sa v ruksaku zabudol na pumpe. A prokuratúrou a políciou, ktoré nič neriešili, lebo však Kali povedal, že korupcia tu ani neexistuje. A čo policajná inšpekcia? Nič, nič, nič.

Potom to dosiahlo obludné rozmery. Unesený štát prerástol do mafiánskeho. Vládni politici, vysoko postavení byrokrati, sudcovia, prokurátori sa okrem oligarchov spojili aj s organizovaným zločinom. S dépeháčkarmi, od ktorých brali provízie za ochranu, s talianskou mafiou na východe, ktorá sa dostala na Úrad vlády. Finančná správa a KÚFS to neriešili, polícia nevyšetrovala, prokuratúra nedozerala, iniciatívnych ľudí odstavili a znemožnili, zametači (61:0 Kováčik a Mr. „trtošenie“ Trnka) to istili zhora, nič sa pred súdy nedostalo. A čo policajná inšpekcia? Nič, nič, nič.