dôvera v štát a štátne inštitúcie je v prvom rade výsledkom dôveryhodnosti a odbornosti osôb, ktoré štátne inštitúcie reprezentujú. V druhom rade je to dôsledok systému štátnej správy: nakoľko zasahuje do života občanov, rozhoduje namiesto občana a nakoľko je prebyrokratizovaný. V treťom rade závisí aj od funkčnosti či nefunkčnosti kontroly systému, ktorý zabraňuje zneužívaniu moci.

Najvypuklejší problém vidíme v súčasnom stave v polícii, prokuratúre a súdoch.  Teda tam, kde sa zločin má trestať,  a nie odohrávať. Vytvoril sa tu systém ,,našich ľudí“.  Netreba si však nahovárať, že je to niečo novodobé. Mečiarova éra a obdobie divokej privatizácie vyprodukovali množstvo oligarchov, ktorí stáli za politickou mocou. Respektíve stáli nad zákonom ako nejaká posvätná  krava. Postupne sa politika stala ich výkonnou rukou.

Spomeňme si na slová bývalého ministra Kaliňáka: ,,Korupcia na najvyšších miestach nie je“. Dnešná realita ukazuje, že korupcia bola tak prebujnená, že v nej boli zapletení bývalý špeciálny prokurátor Kováčik či jeho nadriadený generálny prokurátor Trnka. Jeden je odsúdený a druhý čelí obvineniu.