právny štát, ktorý dnes zúfalo potrebujú práve bývalí držitelia verejnej moci. Pohľad na ich mentálny svet mimo kamier (oficiálnych), nevraživosť a pokrytectvo v ich vzájomných vzťahoch a cynické uplatňovanie zákonných aj politických nástrojov na dosiahnutie cieľov, je dostatočne odpudzujúci. Znamená však viac takýchto informácií pre občanov aj ich lepšiu informovanosť a zodpovednejšie rozhodovanie pri výbere volených zástupcov?

V prvom rade je tu otázka zákonnosti použitia informačno-technických prostriedkov. Hodnotenie tejto otázky, ktorú zodpovedal zákonný sudca, a bez znalosti príslušného spisu, je neprípustné. Právny štát totiž nevybudujeme prekročením oprávnení a posväcovaním prostriedkov na „dobré účely“. Preto, aj keď nesúhlasíme s krokmi osôb na predmetnej nahrávke, musíme súčasne žiadať aj dôveryhodné vyvrátenie pochybností o zákonnosti sledovania opozičných politikov. A problémom sú nepochybne aj úniky z vyšetrovacích spisov.