otváram to preto, lebo pri každom 17. novembri sa vo mne snúbi radosť z pádu komunizmu s obavou, ako dlho nám demokracia vydrží.

Nenapadlo mi ani vo sne štrngajúc kľúčmi na Námestí SNP, že v roku 2021 bude mať nová, hnedá verzia exkomunistu Roberta Fica namierené hore v prieskumoch, ktorým dominuje jeho bývalá pravá ruka. A že súdnym ľuďom ostane len dúfať, že babráctvo a vzájomná žiarlivosť zabránia nielen znovuzvoleniu fašistov, ale príchodu hneď dvoch či troch takých strán do parlamentu.

Keď pred tými 234 rokmi Franklin a kolegovia dumali, ako tú republiku ubrániť, prišli s odpoveďou, že silné inštitúcie sú kľúčom. Preto rozdelili moc medzi parlament, prezidenta a súdy v takom pomere síl, aby sa vedeli navzájom strážiť. Lenže ani v tej najstaršej demokracii nestačí len dobre napísať pravidlá hry – a tobôž nie v tej našej.