vzhľadom na teatrálny matovičovský spôsob predstavenia „daňovej revolúcie“ však môžeme chovať istú nádej, že jej hlavným cieľom v tejto podobe bolo zmenšiť deficit pozornosti, ktorej sa v posledných mesiacoch predsedovi obyčajných ľudí dostávalo. Aj keď tá hnusná pandémia, ktorej rozsah má na triku práve aj Matovič, mu túto revolučnú pozornosť opäť pomerne rýchlo vzala.

O všetkom ostatnom sa iste bude viesť odborná a nepochybne aj vášnivá politická diskusia. Vyrušuje ma však ambícia hodiť časť financovania tohto neadresného „prorodinného“ populizmu na samosprávy – napríklad cez „znižovanie rastu podielových daní“ za 200 miliónov. Je to zásadná chyba a nepochopenie fungovania štátu a dôležitosti jeho jednotlivých aktérov pre kvalitu života občanov, ktorá však v prípade centralistov a etatistov v tejto vláde už neprekvapuje. Navrhujem pravý opak. Poďme využiť diskusiu o daňovej revolúcii aj na debatu o rekonštrukcii štátu, o oslabení centrálnej vlády a posilnení – kompetenčnom aj finančnom, miest, obcí aj samosprávnych krajov.