Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miroslav Kollár zo SPOLU: Stačí, ak to zas nebude rok rekordov

.miroslav Kollár .mimoparlamentné fórum .neparlamentná alternatíva

V roku 2002 sme s Fedorom Gálom a Grigorijom Mesežnikovom viedli skupinu desiatok spoločenských vedcov, s ktorými sme pre druhú Dzurindovu vládu pripravovali Víziu vývoja Slovenska do roku 2020. Z dnešného pohľadu sa nám vtedy jednoduchšie prognózoval vývoj na 15 – 20 rokov dopredu ako dnes to, čo nás čaká budúci rok. Do peňaženky a nohavíc Borisa Kollára sa dovidieť dá, do hlavy Igora Matoviča už ťažšie.

Po siedmich rokoch v politike limitujem mladícke nadšené očakávania, preto mám pre rok 2022 len jedno skromné želanie. Aby to nebol ďalší rok rekordov. V zbytočných úmrtiach pre naše fatálne zlyhanie v manažovaní pandémie. Lebo v roku 2021 zomrelo viac „našich“ ľudí ako v najhoršom roku počas druhej svetovej vojny. A naplnenie tohto želania bude aj najväčšou výzvou. Lebo ani záver roka nenaznačil akúkoľvek zmenu v prístupe k manažmentu pandémie. My dôsledne pokračujeme v tatarkovskej tradícii „sám proti noci“. Keď iní otvárali, my sme zatvárali, keď iní zatvárajú, lebo omikron, my otvárame.

Milan Šútovec roky opakoval na záver svojich esejí vetu, že túto republiku treba založiť odznova, ja som zas monotematický v opakovaní dôležitosti samospráv pre udržanie akého-takého chodu tejto krajiny.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite