všetky doterajšie garnitúry totiž veľmi rýchlo pochopili, že „mať“ svojho generálneho prokurátora je pre naplnenie ich cieľov životne dôležité. Či už ich záujmy budili zdanie vznešenosti alebo nie, pokušeniu využiť tú monokraciu v prospech týchto záujmov nedokázala odolať žiadna koalícia. Ani tá súčasná, ktorá si v súlade s touto tradíciou zvolila do jej čela toho svojho. 

Najväčšiu chybu však nespravila koalícia touto voľbou. Tou najväčšou chybou bolo, keď sa vzdala akejkoľvek ambície prokuratúru zreformovať. Tento predvolebný záväzok koalícia odpískala ešte predtým, ako reálne začala vládnuť, a nedostal sa ani do programového vyhlásenia vlády. Počul som, že dôvodom bolo, že nemožno robiť naraz komplexnú reformu justície aj komplexnú reformu prokuratúry. Ja tvrdím, že opak je pravda. Jedna bez druhej totiž nebude fungovať. Na dôvažok sa pýtam, môžeme s reformou prokuratúry čakať ďalších desať rokov (týmto tempom to skôr nebude), kým dokončíme reformu justície? Som presvedčený, že nie.