Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miroslav Kollár zo SPOLU: Koniec dejín? Trochu iný, ako si predstavoval Fukuyama

.miroslav Kollár .mimoparlamentné fórum .neparlamentná alternatíva

Keď padol komunizmus, mnohí podľahli ilúzii, že modernita a „dobro“ navždy zvíťazili. Mnohí žili v ilúzii, že hrozby vojny, diktatúry či autokracie sú už len minulosťou. Zdalo sa, že v globálnom meradle zvíťazila demokracia, zápas sa skončil a čaká nás už len pekný nový svet.

z opitosti z úspechu sme sa však prebudili s riadnym bolehlavom. Kým my sme oslavovali, tí, ktorých sme považovali za navždy porazených, sa pozviechali a pracovali, aby opäť získali silu. Nevšimli sme si prvé signály, prebudila nás až drsná realita vojny na našich hraniciach a vyhrážky šialeného cára o možnosti použitia jadrových zbraní. Realita studenej vojny je zrazu spať.

Aký príklad si vieme zobrať pre dnešnú situáciu zo zápasu slobodného demokratického sveta s komunistickou totalitnou diktatúrou?

Po prvé je to odhodlanie. Odhodlanie ísť do zápasu, bojovať so zlom na všetkých frontoch a neustúpiť totalite, agresorom a ich spolupracovníkom a spojencom ani o milimeter.  Neustúpiť ani vtedy, ak si konfrontácia vyžiada uskromnenie a vyššie ceny potravín či benzínu.  

Po druhé trpezlivosť a výdrž. Boj so zlom je zdĺhavá „opotrebovávacia“ vojna. Zápas s komunizmom trval vyše 40 rokov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite