„nič“ pre spoločnosť s obratom 180 miliárd dolárov ročne. „Áno“, priznala otvorene. „Investovali sme len takú sumu, akú vieme bez mihnutia oka odpísať, keby sme odtiaľto potrebovali zo dňa na deň odísť.“

Ak chcete vedieť rozdiel medzi krajinami, ktoré sú členmi Aliancie a tými mimo, toto je on. Krajiny v našej časti Európy mimo ochranného dáždnika Aliancie sú v očiach investorov oveľa väčším rizikom, ako tie pod ním. 

„Aj vďaka odlevu ľudí jej talentu a vzdelania to bude mať Ukrajina po vojne ťažké.“

Na porovnanie: nedávno oslavoval Volkswagen 30 rokov pôsobenia na Slovensku a pri tej príležitosti zverejnil, že za ten čas tu investoval 4,6 miliardy eur. Spoločnosť s porovnateľným ročným obratom Shellu (250 miliárd) investovala vyše desaťnásobok sumy Shellu do krajiny s čosi vyše desatinou populácie Ukrajiny. 

V prípade Slovenska investori nešpekulujú, či tu ešte tá krajina v jej hraniciach a s jej politickým zriadením ešte o dekádu bude. Berú to ako fakt. A vďaka ich dôvere v našu budúcnosť bola priemerná mzda na Slovensku viac ako dvojnásobok tej na Ukrajine pred vojnou. (Je pravda, že investori sa nerozhodujú len podľa geopolitických rizík – korupcia či výška daní boli historicky dôležitejšie – ale po ruskom útoku na Ukrajinu bude riziko vojny opäť vysoko na zozname obáv pri pohľade na strednú Európu.) 

Rozmýšľal som často od toho nešťastného 24. februára, čo sa s ňou stalo, s tou šéfkou government relations. Bola to Ukrajinka a je slušná šanca, že už vo svojej rodnej krajine nežije. Aj vďaka odlevu ľudí jej talentu a vzdelania to bude mať Ukrajina po vojne ťažké. A my môžeme ďakovať hviezdam  a hlavne všetkým tým, ktorí sa o to zaslúžili – že v Aliancii sme. 

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.