slovensko sa nestalo členom NATO automaticky či iba preto, že sa vymanilo spod vplyvu Ruska. Za tým, že sa stalo členom organizácie, ktorá malej krajine poskytne veľký ochranný dáždnik, bolo veľa práce.

Dôležitosť vstupu do NATO a členstva v ňom  bola podceňovaná, minimalizovaná, niekedy dokonca až bagatelizovaná. Za 18 rokov členstva tu nebola žiadna reálna hrozba vojny a skutočného ohrozenia.  Netreba zabúdať na politikov Smeru (Roberta Fica aj Petra Pellegriniho), ktorí vstup Slovenska do NATO a EÚ nepodporovali. Len si spomeňme na bilbordy: ,,Do EÚ áno, ale nie s holými zadkami.“ Postoj týchto politikov k NATO bol rovnaký. Preto aj v rokoch 2016 až 2020 blokovali prijatie obrannej stratégie Slovenska a označenie Ruska za potenciálnu hrozbu.

Časy sa  po 24. februári 2022 zmenili. Ruská agresia na území Ukrajiny prepísala dianie. Slovensko sa zobudilo zo sna Šípkovej Ruženky o mierumilovnom slovanskom národe do vojny, ktorú má hneď na východnej hranici.

Vojnu pociťuje Slovensko denne aj v podobe utečeneckej krízy. Hľadajú tu útočisko matky s deťmi, ktoré utiekli pred bombami a puškami.

Úloha NATO a spojencov Aliancie sa zrazu zmenila. V súčasnosti sú to práve vojská NATO, ktoré prišli s najmodernejšou technikou chrániť územie Slovenska a životy jeho občanov. 

Netreba zabudnúť ani na kroky, ktoré v predchádzajúcich rokoch urobili fašisti z ĽSNS, Republiky so Smerom, Smerom 2.0 (Hlasom) a SNS.  Keby dnes bolo po ich, čo, našťastie, nie je, tak žiadnu ochranu z NATO na Slovensku nemáme.

Roky sa na Slovensku nedoceňovala dôležitosť členstva v NATO.

Zodpovednú politiku si treba vážiť nielen v období vojny a ohrozenia, ale predovšetkým v období mieru. Som rád, že aj ja osobne som mohol byť členom vlády, ktorá dostala Slovensko do NATO.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.