nám tieto vlastnosti chýbajú. Sme národ hokejových fanúšikov. Ale iba keď sa darí. V prvej vlne pandémie sme boli šampiónmi v solidarite, vzájomnej pomoci aj dodržiavaní pravidiel. V druhej vlne už nám trochu došla para. No a tretia?  Po disciplíne ani vidu, ani slychu, opatrenia dodržiavali hádam už len hygienici, niektorí lekári a skalní fanúšikovia očkovania a vedy. A solidarita? Až na pár charít či „altruistických slniečkarov“ takmer nik.

S vojnou je to rovnaké. Prvé týždne – obrovská vlna solidarity, zbierky, pomoc utečencom. Boj o Kyjev sme zvládli s veľkým nasadením. Boj o Donbas už  ideme sotva „pol na pol“. A ak bude vojna pokračovať ďalšie mesiace, obávam sa, že s našou podporou a solidaritou to dopadne podobne, ako počas tretej vlny pandémie.

V čom si teda môžeme z Ukrajincov zobrať príklad? Napríklad v tom, že „najviac fandiť“ a pomáhať tímu, ale aj krajine treba vtedy, keď sa hra, sezóna či vojna nevyvíjajú dobre.