politici predvádzali doslova pštrosiu politiku. Robili tak v „najlepšej“ národnej tradícii – počkať a dúfať, že sa nás dejiny nejako nedotknú, krízy prehrmia a my to proste celé nejako prečkáme. Dopadlo to ako zvyčajne.

Realita, ako prvá tá geopolitická, zabúchala na dvere a keď sme neotvárali, tak ich jednoducho vyrazila. Vládni politici zareagovali očakávateľne. Snažia sa tváriť, že robia všetko tak, ako sa sluší, no súčasne nevedia ujsť dlho budovaným inštinktom. Na jednej strane pošlú skutočne výraznú a dôležitú pomoc Ukrajine, na druhej strane na európskej úrovni lobujú za výnimky pri nákupe ruskej ropy. A keď Rusi naznačia, že za plyn by sme mali platiť v rubľoch, a nie v eurách, veľavýznamne žmurknú a dodajú to tradičné: „Veď aj iní to robia!”