občania majú množstvo iných vzťahov než len s centrálnou úrovňou štátu – priamo v rodine, v susedstve, obci, vo farnosti, v kultúrnom spolku či v športovom klube.

Vláda má prichádzať na scénu až vtedy, ak nestačí pomoc v širšej rodine, obci alebo v regióne. A aj vtedy najlepšie tak, že pomôže komunitám, aby pomáhali rodinám. Na to sa najviac hodia vlastné zarobené peniaze, daňové príjmy samospráv alebo príspevky z „2 percent“ dane, ktoré by mali byť pokojne oveľa vyššie než 2 percentá. Je to rýchle, adresné a lacné na administratívu.