v zásade sú dva typy politikov. Pri tých prvých dominuje populistická demagógia. Sú schopní sľúbiť takmer všetko a – čo je horšie – mnohé z toho aj uskutočniť, aj keď privedú krajinu na pokraj bankrotu. Tvária sa, akoby existoval obed zadarmo a akoby rozdávali z vlastného, nie na úkor zadlženia budúcich generácií. Hovoria ľudom to, čo chcú počuť, hrajú na emócie, využívajú a rozdúchavajú tie najhoršie pudy a vášne: strach, nenávisť, závisť a pod.

Pri tých druhých dominuje rozumné uvažovanie, fungujú v nejakom hodnotovo-ideologickom rámci.