ja osobne by som mal byť vlastne „bratským“ vojskám vďačný. „Vďaka“ invázii z 21. augusta som dnes na svete práve v tejto podobe zhluku konkrétnych buniek a génov. Pretože stratégia prežitia mojich rodičov pred prípadným vojnovým konfliktom bola, že som takmer do roka a do dňa od chvíle, čo vtrhli okupačné vojská do Československa, prišiel na svet.
Tu sa ale všetky pozitívne konotácie končia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.