voľby sa bezpochyby týkajú všetkých, no tieto konkrétne mimoriadne ťažia na pleciach nás – Slovenky a Slovákov študujúcich v zahraničí. Domáce, no stovky kilometrov vzdialené, politické dianie vedie v nejednej slovenskej študentskej komunite ku siahodlhým debatám, hrôzostrašným či optimistickým predpovediam ale aj uvedomeniu krutej reality. Teraz sa rozhodne o nás.
Veľa z nás nevie, či sa vráti. Domov je domov a pridať sa k odlivu mozgov sa javí ako zbabelé zutekanie, no na druhej strane, pohodlie, bezpečie či kritické myslenie nie je doma takou istotou ako v západnejších krajinách. A my sa často len prizeráme na to, čo sa deje s vedomím, že nemôžme nič robiť. Obdobie volieb však prinieslo závan možností. Po tom, čo mnohí preklenuli otázku či vôbec voliť prišla druhá, oveľa zložitejšia – ako voliť? V nasledujúcich riadok si môžete polahodiť na malej ochutnávke komplikácií na strastiplnej ceste študenta v zahraničí za volením.
Hlavným kameňom úrazu sa stal určený termín volieb. So septembrom prichádza aj začiatok semestra a teda veľa Slovákov študujúcich v zahraničí už 30. septembra doma nebude. Tak sa jedinou možnosťou stala voľba poštou. Volebné materiály mali byť zaslané najneskôr do 21. augusta, no a započítané budú len tie hlasy, ktoré budú doručené ministerstvu vnútra najneskôr 29. septembra 2023 do 12.00 h. Čiže v situácii, keď sa semester začína koncom septembra, študenti neodvolia doma a zároveň je veľmi pravdepodobné, že už nestihnú včas odoslať voľbu zahraničia.
Prvý krát sme si povedali „takto to asi nepôjde“ spomínajúc na skúsenosti s poštou, ktorá si chodí kedy chce, ako chce a online-tracking je asi taký funkčný ako bývalá vládna koalícia. Okrem toho, viacerí študenti ešte v čase registrácie na voľbu poštou ubytovanie a teda ani adresu vybavenú nemali no a netreba zabudnúť ani na intráky, študentské domy a iné prechodné príbytky, kde sa pošta vyhadzuje, stráca, netriedi a tak ďalej.
Druhé „tak to už vôbec“ prišlo s vedomosťou, že ak si to necháme doručiť na poštu, podržia to len nejaký čas. A keďže sú v období medzi koncami prázdnin a začiatkom semestra ľudia rozlietaní raz tam, raz tam a doručenie na poštu nie je vôbec oznámené, pošta sa vráti späť ministerstvu vnútra. Či sa však stihne opakované doručenie včas... Už v tomto bode sa viacerí zmierili s tým, že jednoducho neodvolia.
Samozrejme, kde je vôľa, tam je cesta. A tu sa podarilo nájsť jednu, zdanlivo nádejnú - poslať si to na miesto blízko za hranicami. V prípade Bratislavčanov sa týmto miestečkom spásy stalo Kittsee. Spočiatku to vyzeralo celkom ľahko – prídeš, poštu vyzdvihneš, odvolíš a opäť odošleš. Komplikáciou sa stalo spomínané – ak si hlasovacie materiály nedáš doručiť na konkrétnu adresu ale na poštu, nepríde ti email o tom, že už bola doručená. Ministerstvo vnútra teda v tomto prípade odporúča priebežné overovanie doručenia zásielky na príslušnej pošte, v preklade chodiť hore-dole do Kittsee kontrolovať či už pošta dorazila. To je ale tiež pomerne neuskutočniteľné, lebo leto je leto. Leto sú plány, výlety, dovolenky, brigády, stáže a všetky tie veci, ktoré znemožňujú každodenné navštevovanie tohto čokoládového mestečka (a to ani nehovorím o ľuďoch, ktorý nemajú hranice v predzáhradke).
Voľba poštou by asi za normálnych okolností nebola problémom, ale ak prihliadneme na množstvá slovenských študentov v zahraničí, ktorým dátumovo regulérne voľby a ani voľby poštou nevyhovujú, je jasné, že toto nie sú úplne normálne okolnosti. Riešenia tiež netreba hľadať ďaleko. Stačí načerpať inšpiráciu od okolitých krajín, ktoré umožňujú voľbu prostredníctvom splnomocnenca, voľby na ambasádach či predčasne v domácej krajine. Lebo koniec-koncov, nie je jedno či si predčasne odvolíme v Bratislave alebo v Kittsee?
Niekto už odvolil, niekomu vôbec neprišlo, niekomu sa odoslaná pošta vrátila, v iných prípadoch neprišla a vrátila sa späť ministerstvu. No a tak sa trápime, modlíme a dúfame, že sa nám šťastnou náhodou podarí odvoliť a tým rozhodnúť o našej budúcnosti. Spomínala som, že slovenskí študenti v zahraničí ešte nie sú rozhodnutí. Ostať či odísť? Už o pár dní bude odpoveď viacerým z nás jasnejšia. Rozhodnú voľby a rozhodnú hlasy, medzi ktorými budú kvôli komplikáciám chýbať viaceré naše.
Nebudem dramatizovať, že nám voľba nebola umožnená. Sú cesty, sú, ale koľko vôle človeku treba aby nimi prešiel? Ako veľmi sa šťastena musí na nás usmiať aby sme si mohli uplatniť tak základné právo v demokratickej krajine?
Ukradnú ti štát, ak neprídeš voliť.
Rusko zvíťazí, ak neprídeš voliť.
Stratíš slobodu, ak neprídeš voliť.
...kiežby to bolo trochu uskutočniteľnejšie.
daniela Ivančáková je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Mediálnych štúdií - Žurnalistiky na University of Groningen.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.