v pološere zaostrujem na fialovo-vlasú dievčinu s tetovaniami nad kľúčnymi kosťami, na chlapca v puberte, na smejúceho sa holohlavého 50tnika a dokonale upravenú dôchodkyňu. Uvoľnené javisko kontrastuje horlivých súťažiacich. Dve vysokoškoláčky za mnou sa rozhodujú, komu budú fandiť, vraj toho, čo šiel prvý už predtým videli v Košiciach ale teraz bol lepší. Bradatý chlapík vytasí 10tku a publikom prejde napäto-nadšená vlna šumu. „Podľa mňa mala aj tak tá tretia najlepšie bars.“
V 80. rokoch sa v Chicagu začalo pošuškávať, že by sa poézia prednášaná na podujatiach „vyššej“ spoločnosti mohla upraviť do stotožniteľnejšej podoby a prezentovať obyčajnému ľudu. Zrozumiteľnejší jazyk, aktuálnejšie témy a kreatívnejší štýl prednesu stvorili Slam Poetry a tá sa vo vreckách cestovateľov dostala do Európy a neskôr aj ku nám, na Slovensko.
Slam Poetry je súťažná disciplína performatívnej poézie, no okrem tejto definície sa dá charakterizovať len ťažko. Od science slamu, ktorý rýmuje vedecké poučky cez kadenciu pripomínajúcu rap, až po vulgárne anekdoty – rôznorodosť robí tento koncept nesmierne unikátnym, no zároveň ťažko-uchopiteľným. Sú iba tri pravidlá:
- Autorský text
- Žiaden kostým či rekvizity
- Časový limit 3:15 (pri kvalifikáciách)
Štandardne slameri proti sebe súťažia v dvoch kolách a o výsledku rozhodne náhodne vybratá porota z publika, ktorá výkony hodnotí bodmi od 0 do 10. Aj v tom leží sviežosť Slamu - ostrieľaný slamer či úplný nováčik – víťazom ale aj porotcom môže byť ktokoľvek.
Napriek tomu, že sa v rôznorodom prostredí Slam Poetry nie je možné stotožniť so všetkým, sú slameri, ktorí sa to snažia zahrať na každého nôtu. No a potom sú takí, ktorí si razia cestu ostrými autentickými názormi a príbehmi. Medzi nich nepochybne patrí Matty Baro - jeho slam je hlboký, špinavý a bez cenzúry.
„Hovorím o veciach, ktoré ma vnútorne rozožierajú. Niektoré moje texty sú politicky angažované ale hlavne je to o tom, čo sa vo mne deje. Rád ryjem do živého a tým viac-menej ventilujem. Akože je to veľmi uvoľňujúce. A slobodné. Slam ťa zaujme, lebo to nie je len jednotvárne čítanie básničiek - môžeš robiť čokoľvek, čo ti hlava dovolí.“
Za posledné roky sa Slam Poetry na Slovensku rozrástla do komunity, no na rozdiel od iných subkultúr je ťažké nájsť spájajúce znaky. Ľudia sú často z odlišných prostredí, nezdieľajú hodnoty, štýl obliekania či záujmy.
„Keď som prvý krát skúsil Slam, tak som z toho bol úplne mimo, že mi niekto konečne rozumie. No a potom neskôr som pochopil, že ľudia možno chápu čo píšem ale nechápu moje bytie. V tejto komunite sú učitelia, grafici, spisovatelia aj ľudia čo robia vo fabrike. Spája nás, že robíme Slam Poetry a vieme sa o tom na určitej úrovni baviť. Sú tam ale isté odchýlky v svetonázore a občas aj rivalita.“
Takúto zmes ľudí však Matty vôbec nevníma negatívne. Okrem toho, že to dodáva podujatiam rozmer otvorenej debaty, kritika v rámci Slam Poetry komunity je väčšinou konštruktívna a efektívna, najmä čo sa týka osobného rastu.
„Nastaví ti to zrkadlo. Na rozdiel od nejakých iných umení dostaneš okamžitú odozvu od publika, čo je super. Aj ti to rozšíri všeobecný rozhľad, tým že tá komunita je taká rôznorodá. Stane sa, že ťa po vystúpení prídu ľudia chváliť ale aj konfrontovať, že ‘ale čo ak je to takto?’“.
podľa Mattyho by si Slam mal zažiť každý, aj ako divák aj ako slamer
„Určite sa oplatí to vyskúšať. V Slame je reprezentovaných toľko rôznych názorov a perspektív, že si každý niečo nájde.“
V prvom rade si to treba prísť zažiť a nielen raz. Sto ľudí sto chutí a niekedy sa stane, že človeku nikto z prvého slamu nesadne. Situácia však môže byť úplne iná na druhom či treťom evente. Ako začínajúci slamer si treba nájsť inšpiráciu, osobný štýl, uhol pohľadu a zdroj umeleckého vyjadrenia.
„Ja som niekedy na strednej škole začal počúvať rap a vtedy mi aj rýmovanie začalo dávať zmysel. Tak som čas od času písal nejaké smiešne veci, no a postupne sa to zintenzívňovalo. Potom som sa dozvedel o Slame, išiel som na workshop a neskôr na súťaže. To by som poradil aj začiatočníkom – ísť na workshop, zistiť si čo-jak tam funguje alebo si skúsiť open mic, dať si tam vlastný text alebo kľudne aj improvizovať.“
a čo s autorským blokom?
„Jasné, že sú obdobia keď sa mi píše lepšie a viem dať celý text na jeden záťah, no a potom niekedy, hoci píšem a objektívne to môže byť dobré, nie som s tým spokojný. Vždy sa snažím najviac čerpať z emócii alebo čo som si všimol, dobre sa mi píše, keď pijem víno. Vtedy sa mi úplne inak ohýbajú slová v hlave.“
Slam Poetry sa na Slovensku len prebúdza, do budúcnosti by si Matty pre ňu želal väčšiu popularitu, viac eventov aj finančných zdrojov.
„Na Slovensku a v Česku je len zopár slamerov, ktorý to dokážu robiť ako full-time job, pre nás ostatných je to viac-menej finančne nemožné. Bolo by fajn keby sa ľudia vedeli živiť svojím umením.“
Ak ťa Slam Poetry zaujala, sleduj sociálne siete a webstránku slampoetrysk.sk, kde sú informácie o najbližších eventoch aj profily slovenských slamerov, vrátane Mattyho Bara.
daniela Ivančáková je členkou novovzniknutej mladej redakcie .týždňa a študentkou Mediálnych štúdií - Žurnalistiky na University of Groningen.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.