nesúhlasia so zákazom vstupu na Úrad vlády pre niektoré médiá, ktoré premiér Robert Fico označil za „nepriateľské“. Na proteste sa zastavilo viacero poslancov strany Smer-SD, ktorí tvrdili, že so študentmi chcú komunikovať, študenti to však vnímali inak. Poslanec strany Ľuboš Blaha ich vo svojom príspevku na sociálnej sieti Telegram posmešne označil za „trinásť deciek s kartónikmi v rukách“. Z malého ,,smiešneho“ protestu sa však stala udalosť, ktorá zaujala pozornosť mnohých médií aj verejnosti.
Ako vnímali študenti žurnalistiky komunikáciu s politikmi a priebeh protestu? Na otázky nám odpovedala na mieste protestu organizátorka Anet a viacerí študenti.
anet, ty si hlavnou organizátorkou dnešného protestu, vieš zhrnúť, prečo sme dnes tu?
Chceme vyjadriť nesúhlas s vyjadreniami či už premiéra Roberta Fica, alebo ostatných vládnych predstaviteľov na adresu médií. Nepáči sa nám, že pán premiér zakázal vstup istým médiám na Úrad vlády. Odsudzujeme aj to, ako sa niektorí politici vyjadrujú vulgárne o médiách. Stojíme tu už od ôsmej ráno, protest je naplánovaný do štvrtej.
ako prebiehala príprava protestu?
Príprava trvala veľmi krátko, keďže sme chceli protest zorganizovať v čo najkratšom čase od vyjadrenia Roberta Fica na adresu médií. Najprv sme museli všetkých študentov zmobilizovať, potom sme komunikovali s katedrou, ktorej sme oznámili náš zámer a požiadali ju o podporu. Veľa času sme strávili aj formulovaním a editovaním listu, ktorý sme posielali do NR SR aj na Úrad vlády. No prípravy zahŕňali aj tvorbu transparentov, vymýšľanie sloganov. Museli sme vybaviť aj povolenie od mesta na zhromaždenie, a to sa nám podarilo vyriešiť hodinu pred zatvorením úradu.
na proteste sa zastavili aj dvaja poslanci strany Smer-SD, podpredseda strany Erik Kaliňák a vedúci Úradu vlády Juraj Gedra. Ako sa cítiš po rozhovore s nimi?
Erik Kaliňák a Juraj Gedra za nami prišli s tým, že sa s nami chcú porozprávať.Keď sme povedali, že je to tichý protest a že sa s nimi rozprávať nechceme, nerešpektovali to a rozprávali ďalej. Nepočúvali nás a debata nikam neviedla. Od ich príchodu sme si všimli, že sú na takéto situácie trénovaní, že v tom majú prax. Mnohí z nás sa len nedávno rozhodli pre štúdium žurnalistiky, nie sme dlhoroční novinári. Snažili sme sa reagovať najlepšie, ako sme vedeli, no uvedomujeme si, že to mohlo byť aj lepšie.
marek, ako si vnímal interakciu s pánom Kaliňákom a pánom Gedrom ty, ako jeden z protestujúcich?
Ak by to mysleli spomínaní páni úprimne, tak by za nami neprišli s kamerou a mikrofónmi na sakách. Samozrejme, že využili svoje politické skúsenosti, ktoré my na rozdiel od nich nemáme, a tak niet divu, že sa dokázali určitým spôsobom štylizovať do úlohy víťazov tejto debaty alebo skôr hádky.
Aj tak som ale presvedčený o tom, že sme morálne zvíťazili my. Spoločnosti sme ukázali, že sa nebojíme a že nemusia prísť stovky študentov na to, aby náš hlas bolo počuť. Toto je iba začiatok a treba pokračovať, pretože politici budú šíriť nenávisť, pokiaľ im to bude vyhovovať a budú za to získavať politické body. V súčasnosti musíme vnímať, že zatiaľ sú to iba slová a možno nejaké malé kroky, ale takto vždy začínali všetky tie režimy, ktoré potláčali základné ľudské práva a slobody. Od malých krokov až po niečo, čo môžeme sledovať napríklad v Maďarsku.
niektorí študenti boli neskôr toho názoru, že sme s nimi možno nemali komunikovať vôbec, a vyjadriť svoj názor tichým protestom. Anet, prečo si sa s politikmi rozhodla rozprávať?
Či s nimi komunikujete alebo nie, nájdu si spôsob, ako to otočiť proti vám. Natáčali si video a keby by sme boli ticho, mohli by nás obviniť, že nemáme argumenty a nevieme, čo povedať. Opakujem, podľa mňa sme reagovali dobre. Boli tam nejaké emócie, ale to k protestu patrí.
zoro, ty si zastával názor, že sme sa s poslancami rozprávať nemali. Prečo?
Nie sme politici, nie sme na ich úrovni. My sme sa sem s nimi neprišli rozprávať, prišli sme vyzvať predsedu Národnej rady a premiéra, aby umožnili novinárom robiť si svoju prácu.
Pre mňa je za hranicou, aby predseda parlamentu zakazoval nahrávať v niektorých častiach parlamentu. Tam nie je priestor na diskusiu, takýto krok je potrebné jasne odsúdiť. Erik Kaliňák ani Juraj Gedra sa s nami ale neprišli porozprávať, oni si prišli povedať svoje, iba aby mali vodu na mlyn pre svoj elektorát. Ja som aj preto vyzýval ostatných, aby sme ukončili rozhovor s poslancami, pretože v celej diskusii začali prevládať emócie.
boli podľa teba protestujúci študenti neobjektívni?
To nevravím, ale myslím si, že nech sa do akejkoľvek diskusie prinesú emócie, ničí to celú diskusiu, rácio sa stráca. Postrehol som, že pár študentov začalo zvyšovať hlas na pána Gedru, a to nebolo dobré. Videl som, ako sa pán Kaliňák začal škeriť, že to bolo presne to, čo chceli.
V tomto sa oni vyžívali, tam sú oni doma.
takže si presvedčený o tom, že práve to bol ich cieľ?
O tom je celá ich politika, oni tancujú na hrane emócií. Hovejú si v tom, keď vedia niekoho vyprovokovať. Veď to vidíme aj pri ich debatách s inými politikmi. To už nemá so serióznou diskusiou nič spoločné...
neskôr po rokovaní vlády prišiel aj minister obrany Robert Kaliňák. Michal, čo bolo podľa teba jeho cieľom?
Videl skupinu mladých ľudí, o ktorých si myslel, že nebudú veľmi komunikatívne schopní. Myslím si, že jeho cieľom bolo zvýšiť si ego a sebavedomie na úkor mladých ľudí, ktorí ešte nevedia tak dobre argumentovať.
máš dojem, že sa mu to podarilo?
Sčasti áno, pretože na každú našu otázku mal odpoveď, ktorá bude jeho voličom stačiť. Tvrdil, že médiá sú slobodné a všetko je v súlade so zákonom, čo niekoľkokrát zopakoval. Ale mal aj pravdu v tom, že zákon mu neprikazuje odpovedať na všetky otázky novinárov. Z jeho komunikácie som mal pocit, že chcel protest zosmiešniť.
Myslím si, že majú v strane Smer nastavenú spoločnú komunikačnú stratégiu, a preto mal podobné argumenty ako jeho kolegovia. Stále iba opakoval, že všetko je v súlade so zákonom, v podstate nám nepovedal nič nové a išiel si svoju rétoriku.
čo si o tom myslíš ty, Zoro?
Je možné, že sa o tom na úrade vlády rozprávali, že sa zasmiali a možno si povedali, že nám to takto prídu vytmaviť, veď okej, aj to je nejaké gesto. Ja to nebudem komentovať, nech si o tom každý urobí vlastný názor.
na proteste sa zastavilo aj pár okoloidúcich ľudí, s ktorými si sa rozprával aj ty. Aké boli ich reakcie?
Takmer všetky boli pozitívne. Videl som pár pohľadov, ktoré prezrádzali, že tí ľudia neboli nadšení, ale nijak s nami neinteragovali. No väčšinou boli radi, že sme niečo také zorganizovali. Pýtali sa, ako nás môžu podporiť, tak sme ich odkázali na náš otvorený list premiérovi aj predsedovi Národnej rady, ktorý môžu ľudia stále podpísať na stránke peticie.com.
na sociálnych sieťach sa rozbehlo veľa diskusií „o nás bez nás“. A aj napriek mnohým pozitívnym ohlasom sme dostali aj vlnu negatívnej kritiky, najmä na určitých typoch webov. Dostala si už niekedy, ty Nina, takú útočnú reakciu na seba alebo na niečo, čo si robila?
Takýto negatívny ohlas na svoju osobu alebo skupinu, ktorej som súčasťou, som ešte nikdy nezažila. Napríklad sa objavilo v jednej pochybnej skupine na Telegrame video, kde sa vyjadrujem pre Aktuality a ľudia tam teda píšu veľmi nepekné veci aj priamo na mňa, komentujú môj výzor, inteligenciu, osobnosť, ale neberiem si to nejak k srdcu. Stojím si za svojím názorom. Demotivovalo by ma to možno vtedy, ak by škaredé vyjadrenia prišli od ľudí, ktorých rešpektujem, ak by nás kritizovali seriózni akreditovaní novinári. Ale toto sú ľudia v komentároch, ktorí asi nemajú čo robiť, len tráviť čas na pochybných weboch. Takže ich názor ma nijako neodradí pokračovať.
študuje žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tento protest sa rozhodla spolu so spolužiakmi zorganizovať preto, lebo nechce žiť a pracovať v krajine, kde nie je novinár vítaný v oficiálnych priestoroch vlády a každým dňom čelí čím ďalej, tým väčšej nenávisti. Novinári zastupujú ľudí. Keď sa politici zatvárajú pred nami, zatvárajú sa pred celým Slovenskom.
má 21 rokov a v septembri sa stala študentkou žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pochádza z východného Slovenska a jej túžbou je stať sa kvalitnou novinárkou. Novinárkou, ktorá bude vždy stáť na strane ľudí a demokracie a ktorá bude nielen informovať, ale snažiť sa brániť pravdu, spravodlivosť a práva všetkých občanov bez rozdielu. Verí, že sa jej podarí stať hlasom tých, ktorým bol hlas odobraný. Na príprave protestu sa aktívne podieľala ako súčasť organizačného tímu a pomocník hlavnej organizátorky.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.