možno prvý kontakt s Václavom Havlom má moja generácia až na konci základnej, a následne na strednej škole. Slovo možno používam zámerne, nakoľko sa neoboznamujeme s ním, s dobou, v ktorej žil a jeho rolou v nej, ale len s holým faktom. Meno, priezvisko, obdobie pôsobenia a určite ešte pár ďalších nič nehovoriacich odrážok. Teda Havel, ako päť dokopy zlepených písmen, sa pridáva do balíku informácií, hneď vedľa nervovej sústavy obrúčkavcov a definície epanastrofy. 

Balík informácií, ktorý každý študent po napísaní písomnej práce následne s radosťou vyhodí z hlavy. Ako môžeme teda očakávať, že bude tento „učebnicový Havel“ konkurovať vo formovaní osobnosti instagramovým a tiktokovým hviezdam?

o čo vlastne prichádzame? 

Nie, Havel naozaj nie je len pár odrážok v učebnici dejepisu a význam jeho skutočného poznania je dozaista väčší a hodnotnejší než akékoľvek zo spomenutých učív. Čo teda strácame, keď vravím, že nepoznáme jeho meno a to, čo sa skrýva za ním?

Ak nevieme, kto je Václav Havel, nemôžeme logicky vedieť ani to, prečo a aké hodnoty pre našu krajinu symbolizuje. Nepoznáme zmysel boja proti komunistickej totalite za slobodu a demokraciu a prečo je taký zápas nevyhnutným predpokladom pre ich zotrvanie i dnes. Netušíme, aký náročný a nerovný boj to bol a čo nám prinieslo víťazstvo v Novembri 89. Že výdobytky demokracie, tak ekonomické, ako aj tie ľudsko-právne nie sú samozrejmé, a našou povinnosťou je o ňu občiansky dbať i naďalej, nie iba využívať prostriedky z nej vychádzajúce.

„Nezjednodušujme situáciu, akokoľvek lákavé to je, na mladú, nezrelú a voči spoločnosti ignorantskú generáciu.“

Je vskutku hrozivé, ak sa moja generácia nedostáva do kontaktu s tak zásadnými poznaniami, ktorých následné zúročenie v budúcnosti bude mať raz pri určovaní charakteru našej krajiny doslova existenčný význam. Slovom, Havel je len špička ľadovca, ktorá poukazuje na oveľa hlbší a komplexnejší problém našej (ne)znalosti.

odraz spoločnosti 

Naša neznalosť je, samozrejme, iba dôsledkom toho, čo možno sledovať na úrovni celej spoločnosti. Dnes sa to môže javiť tak, že sme na Václava Havla a na November 89 zabudli. No nie ako na meno a dátum, tie si zväčša svojským spôsobom, ale predsa len pripomíname, no ako na hodnotnú a kľúčovú osobnosť a udalosť, ktorá nám všetkým bezprecedentne zmenila a zlepšila životy. Skrátka, neprikladáme im ako spoločnosť dostatočnú váhu a z toho vychádzajúc, čo je azda ešte horšie, neprikladáme ju ani slobode a demokracii. Môžeme sa potom my, mladí ľudia, vyrastajúci a formovaní v takejto atmosfére, hrdo hlásiť k odkazu Havla a Novembra?

tak teda Zbohom? 

Budovať povedomie, čo znamená byť občanom a veci z toho vyplývajúce, bez spomínaných poznaní a uvedomení je ak nie rovno nemožné, tak určite veľmi náročné. Ak budeme i naďalej pestovať našu historickú slepotu, ak nebudeme prikladať význam udalostiam a osobnostiam, ktoré si ho dozaista zaslúžia, obávam sa, že pre budúce generácie nebude Václav Havel, zredukovaný na pár odrážok v učebnici, znamenať vôbec nič. Avšak významovo vyprázdniac jeho, súčasne s ním vyprázdnime i pojmy ako pravda, láska a sloboda. To už je o dosť vážnejší problém, ako by sa pri nepoznaní jedného mena mohlo zdať.

zrkadlo spoločnosti 

Václav Havel už 12 rokov nie je medzi nami a predsa nám stále nastavuje dôležité zrkadlo. Rozpoznajme, prosím, správne, čo nám odráža. Nezjednodušujme situáciu, akokoľvek lákavé to je, na mladú, nezrelú a voči spoločnosti ignorantskú generáciu, pretože takáto interpretácia je mylná a jadro problému obchádza. To totižto nie je len o nás mladých, ale najmä o celej spoločnosti. Odraz Václava Havla sa nám akosi stráca, no nedovoľme, aby vymizol úplne. Jeho osobnosť budeme ako zrkadlo potrebovať ešte veľmi dlho.

milo Hasala ako študent gymnázia Jura Hronca je členom novovznikajúcej redakcie .týždňa určenej pre mladých. Vyrástol na .týždni a diskusiách .pod lampou, ktoré nasával už s materským mliekom. Je vášnivým čitateľom a pisateľom poézie, v ktorých nachádza potrebný dotyk s krásou a duchovnom.Vo voľnom čase hrá stolný tenis, takže sa nenechá len tak odpinkať a rád chodí na ryby. Nikdy sa nevyhýba podnetnej diskusii, či už o politike, literatúre alebo aj športe.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.